Čítajte rozhovor Režisér filmu Invalid: Hoci je to drsná čierna komédia, nakoniec diváka pohladí
„Chceli by ste niekedy spadnúť na opustený ostrov? Ja teda áno. A o tom tento film je. Je to dobrodružná komédia v pravom zmysle slova a všetci, ktorí radi cestujú alebo majú jednoducho radi dobrodružstvo a romantiku, si určite prídu na svoje,“ hovorí Rudolf Havlík, režisér dobrodružnej romantickej komédie, ktorá prichádza do slovenských kín vo štvrtok 16. marca. V rozhovore približuje, ako prebiehalo nakrúcanie v džungli na opustenom ostrove.
Čítajte aj Po Trhline do kín príde Smršť. Ďalší román Jozefa Kariku sa dočkal filmového spracovania
Ako vznikol nápad nakrútiť dobrodružnú komédiu v exotickom Thajsku?
Vznikol veľmi jednoducho, v Thajsku. (úsmev) Zhodou okolností sme boli s Jirkom Langmajerom na rodinnej dovolenke a videl som ho, ako sa so svojou ženou Adelkou o niečom dohadoval na pláži. On je občas taký hašterivý, no bolo to veľmi zábavné. Vždy som chcel točiť dobrodružné filmy a napadlo ma, že ako by sa vyvíjal príbeh dvoch Čechov, ktorí by skončili na opustenom ostrove. A začal som ho písať.
Bolo náročné presunúť celý štáb aj s technikou do Thajska?
Filmový biznis je vlastne veľmi dobre vymyslený. Keď celá produkcia funguje a jednotlivé profesie sú dobre obsadené, tak vlastne nič nie je problém. Samozrejme, že nakrúcanie v zahraničí so sebou prináša logistické problémy, to však má každé natáčanie, či už je to v Česku alebo Thajsku. Keď však máte naozaj veľmi dobre zložený tím, tak k žiadnym veľkým problémom nedochádza, okrem extrémneho papierovania. Viezli sme so sebou kufor plný dokumentov kvôli covidu a museli sme so sebou odviezť aj mŕtvolu, ktorú sme potrebovali vo filme použiť. To sa ukázalo trochu ako problém, lebo bola rozložená na viac častí a potrebovali sme množstvo dokladov, napokon to však bolo skôr zábavné. Vďaka profesionalite tímu prebehlo všetko v pohode.
Koľko batožiny ste mali (kostýmy, rekvizity a podobne)?
Z Česka sme viezli najmä veľa oblečenia, pretože to sa v príbehu počas času, ktorý trávia naši hrdinovia na ostrove mení – opotrebováva sa, trhá, a museli sme ho mať dopredu pripravené v rôznych stupňoch opotrebenia naozaj perfektne. Viezli sme tiež množstvo vecí, ktoré v príbehu vyplavilo more a herci s nimi pracujú, ale zbytok rekvizít sme už vyrábali na mieste.
Ako dlho trvala príprava na natáčanie?
Takmer tri roky. Rok som písal scenár, potom prišiel covid, tak sme na rok natáčanie odložili. Stále sme však pokračovali v prípravách. To sa ukázalo napokon ako fajn, lebo sme mohli pracovať s Jirkom a Janou na texte. Učili sa ho ako v divadle a keď odleteli na natáčanie, tak už vedeli repliky naspamäť. Bola to veľká výhoda, lebo sme na mieste pri natáčaní nemuseli toľko skúšať a mohli sme viac pracovať s príbehom. Plán natáčania sme pripravovali rok, lebo sme to tam nepoznali a nevedeli sme ani, čo sa bude kvôli covidu diať.
Ako ste si vyberali lokácie, kde sa nakrúcalo?
Skautovali sme celý svet – Karibik, Afriku, Stredomorie, Áziu… Samozrejme, museli sme sa vojsť do rozpočtu a museli sme tam mať nejaký filmársky servis. V Afrike sa to ukázalo ako problém. Museli by sme veľa vecí dovážať, čo navýšilo rozpočet do čísel, ktoré sme si už nemohli dovoliť. Keď sme videli Koh Podu, čo je naozaj krásny ostrov v Thajsku, jeden z najkrásnejších na svete, tak sme si povedali, že je to pravé miesto. Táto lokácia bola pre nás výhodná vo všetkých smeroch.
Zaskočilo vás na mieste niečo a museli ste improvizovať?
My sme v podstate celú dobu trochu improvizovali, lebo sme si nemohli spraviť obhliadky. Normálne, keď sa natáča film, tak ideme pár mesiacov vopred na obhliadku lokácií, kde budeme točiť a pripravíme si technický scenár. V tomto prípade to kvôli covidu nebolo možné, nevedeli sme, či sa Thajsko vôbec otvorí. Mali sme len videá a vedeli sme, asi ako to tam vyzerá. Trocha improvizácie tam bolo, ale zase na druhej strane, mali sme scenár a prispôsobovali sme sa lokálnym podmienkam.
Čo vás prekvapilo?
Zvieratá. Hadi, škorpióny, pavúky, ktorých tam bolo požehnane. Boli tam aj jedovaté stonožky a jedna z nich, bohužiaľ, pohrýzla našu rekvizitárku, takže sme ju museli evakuovať do nemocnice a pár dní sme namiesto nej improvizovali a vyrábali rekvizity aj plietli banánové košíky. Ale napokon to bolo pekné, ešte viac stmelil tím a Anička bola nakoniec v poriadku. Všetko dobre dopadlo.
Bolo obsadenie Jiřího Langmajera a Jany Plodkovej vašou prvou voľbou?
Jirka bol mojou prvou voľbou už od začiatku. Dobre sa poznáme, veľa spolu veľa cestujeme a je jedným z mála hercov, ktorý je ochotný robiť „bláznovstvá“, čo si vymyslím. A hlavne, bol už pri zrode myšlienky na tento film. Videl, že píšem scenár a to som už bol stratený. Vedel som, že sa ho nezbavím. (úsmev) Navyše sa máme radi a chceli sme spolu robiť. Na ženskú rolu sme oslovili tri alebo štyri herečky, s ktorými sme chceli pracovať. Jana najprv odmietla, lebo si nebola istá, či by to časovo zvládla. Potom prišiel covid a museli sme film odložiť. Keď som jej po roku zavolal, tak rolu prijala. Z divadla ju uvoľnili a mohla odcestovať. Bol som veľmi rád, lebo s Jirkom fungujú na plátne úplne skvele.
Ako zvládali náročné podmienky v divočine?
Úplne perfektne. Počas natáčania sme mali skvelý servis, bývali sme v hoteli a na pľaci to zvládali úplne bez problémov.
S čím všetkým sa museli pri natáčaní v džungli popasovať?
Takmer celú dobu chodili bosí, čo vyzerá jednoducho, ale nie je. V džungli sa človek ľahko zraní. Preskakovali tam rôzne rokliny a liezli na také miesta, že nikto nebol schopný zistiť, či tam náhodou nie je had, hoci sme všetko kontrolovali a správali sme sa opatrne. Ale všetko to dobre zvládli.
Film už má po premiére v českých kinách, doposiaľ ho videlo 250-tisíc divákov. Aké máte odozvy?
Odozvy mám skvelé a som nadšený. Recenzie si nečítam, pre mňa sú dôležití diváci, ktorí sú ochotní zaplatiť za vstupenku do kina, aby si prišli pozrieť film a zabavili sa. A to sa podarilo dobre.
Aká návštevnosť by vás potešila na Slovensku?
Akákoľvek. (úsmev) Vlastne neviem, ako sa pohybujú návštevnosti na Slovensku, ale pamätám si, že na film Po čom muži túžia prišlo asi 100-tisíc divákov, čo bolo krásne. Myslím, že Ostrov znesie vysoké nároky na komerčnú zábavu a mohol by sa ľuďom páčiť. Je to dobrodružná komédia v pravom zmysle slova a všetci, ktorí radi cestujú alebo majú jednoducho radi dobrodružstvo a romantiku, si určite prídu na svoje. Budem rád, keď prídu.
Český režisér a scenárista Rudolf Havlík má na konte úspešné snímky ako Rozprávky pre Emu, Po čom muži túžia, Po čom muži túžia 2, Bábovky, Minúta večnosti či Prezidentka. Práve prichádza do kín jeho ďalší film Ostrov. Je vášnivým cestovateľom a väčšinu voľného času trávi v Ázii.