Adela Vinczeová patrí k našim najznámejším a najúspešnejším moderátorkám. Na televíznych obrazovkách Markízy ju diváci uvidia v zábavnej relácii 2na1 alebo ako porotkyňu v Let's Dance, v RTVS účinkuje v Hite roka, Milujem Slovensko alebo v talkshow Trochu inak s Adelou, ktorá v tomto roku oslavuje už desať rokov.
Čítajte rozhovor Režisér filmu Invalid: Hoci je to drsná čierna komédia, nakoniec diváka pohladí
Vaša talkshow Trochu inak oslavuje desať rokov. Je to významný míľnik, takú dlhú dobu sa na obrazovkách asi neudržala žiadna talkshow. Čo to pre vás znamená?
Myslím, že mnohé talkshow aj u českých susedov žijú dlhšie. Zároveň sme sa vyskytovali najprv v mesačnej, teraz v dvojtýždňovej periodicite, takže aj to nám dalo istú výhodu. Plus – mám luxus priestoru Dvojky, ktorá si stráži predovšetkým obsah a netlačí nás do sledovanosti porovnateľnej s komerčnými médiami. Hoc, robíme s Trochu inak nadpriemerné čísla. Takže toľko len k tomu, aby sme boli fér. Ale áno, keby sme nemali zanietený tím a osobný prístup k projektu, určite by relácia tak dlho neprežila. Toto výročie pre mňa znamená povzbudivé potvrdenie istej kvality a obľúbenosti a výzvu pre ďalšiu prácu. Som vďačná.
Rozprávali ste sa s desiatkami, možno až stovkami hostí, ktorí vám najviac utkveli v pamäti? Ktoré rozhovory boli pre vás výnimočné?
Výnimočné sú všetky. Za tie roky (a ešte aj roky spovedania v rannej šou Fun rádia) som si uvedomila, že každý človek prináša tému, príbeh, niečo, čo vie mať hodnotu aj pre ostatných. Ja hľadám tie styčné body. To, že niekto preplával 20 kilometrový prieplav, neznamená, že by to mali robiť všetci. Ale pre všetkých je to posolstvom o pokore, disciplíne a dôvere v osud, ktorý nemáme vždy vo svojich rukách. To je pre mňa podstatné. Že sa každý v hosťovi nejako spozná.
Ako si vyberáte hostí? Čo vás inšpiruje pri témach?
Je to nejaký moment zaujatia. S kolegom Danom Rabinom máme každý svoje, ale v niečom spoločné antény na potenciál hosťa. Zároveň sú mnohí aj všeobecne známi, alebo inak „jednoznační“. Povedala by som, že ten hosť nesie nejaký žiarivý prvok v sebe. Čosi, čo tým svetlom pritiahne pozornosť, a potom je človek ochotný počúvať aj viac. Je veľmi dôležité KTO nesie tému. Preto si myslím, že napríklad Liberty Simon je skvelou láskavou ambasádorkou transrodovej témy, alebo Sandra Giňová je svojou osobnosťou a charizmou ideálnou ambasádorkou projektu Omamy, ktoré búrajú predsudky o rómskej komunite a nachádzajú cestu von zo začarovaného kruhu.
Talk show Trochu inak si v uplynulom roku pozrelo v priemere 72-tisíc divákov, Dvojka odvysielala 20 epizód. Podobné diskusné formáty zaznamenali výrazne nižšiu sledovanosť: Do kríža sledovalo v priemere 35-tisíc divákov (38 epizód), Silnú zostavu 29-tisíc divákov (21 epizód) a Večeru s Havranom 22-tisíc divákov (40 epizód).
Zdroj: PMT/KANTAR SLOVAKIA, údaje sú uvedené v cieľovej skupine 12+ so započítaním trojdňovej oneskorenej sledovanosti.
Ako sa pripravujete na rozhovory? Preberáte dopredu svoje otázky aj s hosťami?
Záleží na témach, na hosťoch. Ak ide o odbornejšie témy, alebo veľmi citlivé, stretávam sa s niektorými hosťami osobne. Ináč si s väčšinou len prejdem mantinely, podstatu, ktorú by chceli odovzdať. Ponáram sa do tém, hľadám si informácie, ale veľmi mi pomáha rešerš, ktorý dostávam od kolegyne Tamarky Cho. Je to dlhoročná profíčka v TV svete a je mi veľkou oporou. Keď som mala prvé Trochu inak po príchode bábätka k nám domov, čerpala som vlastne len z jej práce.
Čo robíte v situáciách, keď je hosť málovravný alebo nevie, ako a čo by odpovedal na vašu otázku?
Nesnažím sa hosťa do ničoho tlačiť. Je aký je a prispôsobím sa jeho málovravnosti. Alebo z nej urobím výhodu, urobím z toho milý fór. Napokon ale všetci hostia vedia prečo tam sú a majú k svojmu príbehu vzťah. A o tom každý rád rozpráva. Pravdupovediac ma trochu viac zaťažuje príliš uvravený hosť, ktorý odpovedá na otázku “cez Košice“. To trochu unavuje, kým sa dopracuje k podstate. Ale ani to nebýva časté a napokon aj pre to mám pochopenie. Ľuďom sa stres rôzne prejavuje. A aj ten zväčša trvá tak úvodné dve minúty. Naše obecenstvo je veľmi prajné a láskavé.
Foto: RTVS
Pre televíziu Markíza pripravujete s Danom Danglom aj autorskú šou 2na1, ktoré je asi časovo najnáročnejšia. Bude v tomto roku pokračovať?
2na1 znamená pre mňa nakrúcanie v štúdiu cca raz za tri týždne a v rovnakej periodicite aj nakrúcanie uška. Inak najviac zaberajú porady, ktoré máme online z domu a v aktuálnej rodičovskej situácii mám aj celokolektívne pochopenie, keď na poradu nemám priestor, lebo som napríklad doma s bábom sama v čase kúpania alebo uspávania.
Ste dlhoročnou a našou najznámejšou moderátorkou. Neláka vás vyskúšať si aj hereckú polohu? Skúsenosti s divadlom máte.
Mala som už nejaké ponuky, ale v kontexte iných povinností a celkového zaradenia mojej postavy sa mi nezdalo potrebné to vyskúšať. Nemám nejaké konkrétne sny ani ambície. Bavím sa tým čo prichádza a je to fajn. Takže nič nevylučujem, ale ani za tým priamo nejdem.
Dostali ste takúto ponuku od televízií? Napríklad na nejakú epizódnu rolu v seriáli?
Presne také ponuky som dostala.
Na akú by ste prikývli?
Neviem to takto povedať. Musela by ma na tom baviť pointa, prečo to mám hrať ja. Aby som chápala v ponuke logiku. Alebo aspoň nejaký fór. Ale len tak si ísť zahrať sestričku do ordinácie nepovažujem za potrebné. Keď už mám stráviť čas na nejakom pľaci pre ten zážitok, tak by ma to malo aj trochu viac nadchnúť. Alebo to nemusím ani zažiť vôbec a aj to je fajn. Nie je to téma, nad ktorou by som sa vôbec zamýšľala.