Prvá séria Oteckov mala veľký ohlas u divákov. Čo to znamenalo pre vás?
Po pol roku na obrazovke sa môj život celkom zmenil. Nebol som zvyknutý na to, že ma ľudia na ulici spoznávali, aj keď vo väčšine prípadov je to veľmi milé a prijemné, keďže sa divákom náš seriál páči.
Vďaka Oteckom ste sa okamžite stali hviezdou. Ako zvládate túto slávu? Dabing vám donedávna zabezpečoval anonymitu…
Som nová tvár, možno preto je o mňa taký záujem. Moji skúsenejší kolegovia majú túto fázu už dávno za sebou a diváci o nich vedia všetko od A po Z. Beriem to ako súčasť práce. Zatiaľ som nemal negatívnu skúsenosť s médiami a fanúšikmi. Určite je veľmi príjemné, keď sa stretnem na ulici s priaznivcami alebo keď sa deti chcú odfotiť. Je fajn mať od ľudí spätnú väzbu.
Možno by bolo zaujímavé zahrať si negatívnu postavu. Rád by som daboval napríklad špekulantov.
Vráťme sa pred Oteckov. Aké boli vaše prvé kroky v brandži?
Odmalička sa venujem dabingu. Začal som navštevovať detskú dramatickú družinu v Slovenskom rozhlase, kde si režiséri vychovávali deti pre rozhlasové hry. Stretol som tam úžasných režisérov, ako je Juraj Predmerský, Janka Strnisková, s ktorou dodnes aktívne spolupracujem.
Okrem toho si ma občas kastingové agentúry vybrali pre nejaké projekty. Tak som sa dostal aj do Markízy, kde som účinkoval v Búrlivom víne alebo v Rodinných prípadoch. Boli to však epizódne postavy. Zrejme tam si ma všimli a zavolali na kasting do Oteckov.
Vyštudovali ste právo, prečo ste sa mu nevenovali?
V živote nerád všetko staviam na jednu kartu. Umenie som bral len ako hobby. Nie som úplný extrovert a exhibicionista. Predstavoval som si nejakú bežnú prácu. Nechcel som ísť na konzervatórium a potom na VŠMU. Preto som vyštudoval gymnázium a neskôr právo.
Mama ma viedla skôr umeleckou cestou, keďže pochádza z umelecky založenej rodiny a sama v tom prostredí pôsobí (Ingrid Fašiangová je riaditeľkou divadla Nová scéna v Bratislave – pozn. red.). Otec je podnikateľ, uňho som videl, ako funguje biznis.
Foto: TV Markíza
Herectvu ste sa teda skôr vyhýbali?
Niekoľkokrát ma zavolali na kasting, na ktorý som neprišiel. Mal som stále pocit, že mi chýba dostatočná dávka exhibicionizmu. Herec sa nemôže hanbiť a mať ostych. U mňa prevládal pocit, že niečo takéto nie je celkom pre mňa. Chcel som sa ďalej venovať podnikaniu.
V čom vidíte plusy a mínusy dabingu a hrania?
Pri dabingu sa síce stretnete so skvelými kolegami, ale systém práce je rýchly, čas tlačí. Nestihnete sa poriadne porozprávať ani nič podobné. Keď stojíte pred kamerami, tak tam čas tiež tlačí, ale ste súčasťou kolektívu a je väčší priestor sa viac rozprávať, prípadne si medzi sebou budovať kamarátske vzťahy. Plusom v oboch prípadoch je radosť. Teším sa, keď sa podarí dabing filmu alebo seriálu. Pri hraní sa radujeme z úspešného výsledku.
Ako vzniká dabing?
Je to podobné ako výroba hraného seriálu. Tiež sú naplánované sekvencie, tzv. slučky. Vyhovuje mi, keď sa pri mikrofóne stretnú všetky postavy, ktoré spolu účinkujú, a my dabéri môžeme na seba živo reagovať. Ťažšie sa dabuje, keď si herec hovorí sám pre seba a nikto mu neodpovedá. Pred nami dabérmi je obrazovka so scénami a textom. Cez slúchadlá počúvame originálne znenie a snažíme sa trafiť do správneho momentu, keď herec na obrazovke otvára ústa, a zároveň vystihnúť emóciu.
Čo sa vám dabuje najlepšie?
Mám rád dynamické postavy. Nemám rád monotónne postavy, ktoré emócie nedávajú najavo. Oveľa radšej plačem, ako sa smejem. Lepšie sa mi dabujú takéto postavy. Mám rád, keď sa aj zakričí, kde môžem meniť štýl rozprávania. Práca s hlasom ma veľmi baví, keď v jednej scéne začnem ticho rozprávať a v ďalšej sa môj prejav prehupne do niečoho veľkého.
Pripomína to telenovelu…
Telenovely sú špecifický žáner, čo sa týka dabingu. Ich výroba stojí veľa psychických síl, ale som vďačný za každú skúsenosť.
Ako hodnotíte kvalitu slovenského dabingu?
Som jeho zástancom! Podľa mňa je slovenský dabing vo väčšine prípadov kvalitnejší ako český. Veľakrát som analyzoval, prečo diváci majú radšej český dabing. Prišiel som na to, že diváci v minulosti videli väčšinu filmov a seriálov predabovaných do češtiny a postavy si s českým znením stotožnili. Potom, keď ich počuli v slovenskom znení, tak im to prekáža.
V podvedomí majú uloženú českú verziu a slovenská sa im, prirodzene, už nepáči. Navyše tam, kde Česi použijú drsnejšiu nadávku, ju slovenský dabing nepripúšťa. Potom vyznieva veľmi čudne, ak napríklad Bruce Willis ako akčný hrdina kričí na zloducha „došľaka“. Na druhej strane, náš dabing rozprávok je neporovnateľne lepší ako český.
Foto: TV Markíza
Prejdime k seriálu Oteckovia. Ako ste dostali úlohu Tomáša?
Oslovila ma televízia Markíza a načrtli mi, o akú postavu ide. Pôvodne som nechcel prísť. Hovoril som si, že veterinár, vdovec s päťročnou dcérou, to predsa nie som ja! Nakoniec ma presvedčili, aby som prišiel. Teraz som za to veľmi vďačný.
Zahral som nejaké scény sám, potom s Mary Havranovou a aj s malým dievčatkom. Po hodine mi volali, že sú spokojní a radi by sa so mnou dohodli na účinkovaní. Netušil som, čo znamená účinkovať v dennom seriáli, čo to je nakrútiť 80 epizód ani čo to znamená byť hercom.
Prečo ste mali pochybnosti?
Nevedel som, do čoho idem a či na to mám. Pýtal som sa producentov, či si uvedomujú, že nie som skúsený herec a idú so mnou do veľkého rizika. Samozrejme, chcem na sebe pracovať. Oni vo mne niečo videli a verili mi. Produkcia mi zabezpečila tréningy s režisérom Balkom. Vysvetlil mi, ako sa správať a pohybovať pred kamerou. Neskôr sa pridali režisér Vladimír Fischer a Adriana Totiková. Všetci mi dali veľmi veľa.
Seriálový Tomáš je ako princ na bielom koni. Čo máte spoločné a čo by ste na tejto postave zmenili?
Aj ja mám rád deti a zvieratá. Mám zmysel pre spravodlivosť, časť toho charakteru celkom zdieľam. Ale Tomáš je prehnane citlivý, naivný a trpezlivý. Mne osobne chýba najmä trpezlivosť. Čakať 50 epizód na bozk s Lindou by som asi nevydržal. Zmenil by som skôr dejovú linku. Som rád, keď Tomáša môžem trošku oživiť, aby nebol stále utrápený, keď mu všetci robia zle. Mám radšej veselé scény, prípadne dramatické.
Foto: TV Markíza
Kde ste čerpali inšpiráciu na túto úlohu? Ako ste sa zladili so seriálovou dcérkou Julkou, ktorú hrá Laura Gavaldová?
Na začiatku sa, pochopiteľne, ostýchala. Nie je to nič čudné, postavili pred ňu cudzieho chlapa a povedali jej, že toto bude jej tatušo. Ale už je z nás zohratá dvojka. S Laurinkou sme super kamaráti a sme ako skutočná rodina. Zladiť sa s ňou bolo naozaj jednoduché, lebo Laurinka je neskutočné milé, šikovné a zlaté dievčatko. Nemá žiadne maniere, je to naše slniečko. Preto sa mi s ňou dobre hrá.
Nechceli ste si niekedy vymeniť úlohy s kolegami?
Priatelia mi hovoria, že by som sa viac hodil na úlohu Alexa, ktorého hrá Braňo Deák. Ale to len preto, že som vyštudovaný právnik. Nič iné za tým netreba hľadať. Do úlohy Marka (Vlado Kobielsky) by som sa nevedel prevteliť. Vymeniť Vlada (Filip Tůma), to sa nedá. Filip dáva tej postave nezameniteľný prejav. Postavy nám sedia.
Ako prebieha deň na pľaci?
Máme rozpis na jednotlivé dni, koľko obrazov treba nakrútiť. Polhodinu pred klapkou je nástup na pľac a ide sa do maskérne, kostymérne. Pred každou scénou si s režisérom a ostatnými hercami prejdeme dialógy. Nasleduje jedna kamerová skúška, ktorá sa nezaznamenáva. Potom sa ide naostro. Obrazy sa robia na viackrát, aj keď všetko prebehlo v poriadku – aby sa našli lepšie pohľady na postavy, prípadne sa šperkuje obraz.
Ako vidíte svoju hereckú budúcnosť?
Herectvo do môjho života vstúpilo trošku nečakane, ale som za to vďačný. Táto práca ma veľmi baví. Rád by som v tom pokračoval. Ak prídu ďalšie ponuky, tak budem veľmi rád.
Tam, kde Česi použijú drsnejšiu nadávku, ju slovenský dabing nepripúšťa. Potom Bruce Willis kričí: Došľaka.
Neobávate sa, že zostanete zaškatuľkovaný ako dobrý „tatušo“ Tomáš?
Som stále nováčik. Možno sa zaškatuľkujem do tejto postavy a možno ďalšia úloha už ani nepríde, lebo režiséri a diváci ma budú vidieť len ako dobrého tatuša. Nechám sa prekvapiť.
Aké postavy by vás lákali?
S mojou tvárou žiadnych veľkých drsniakov veľmi hrať nemôžem. Možno by bolo zaujímavé zahrať si negatívnu postavu. Daboval som negatívne postavy – špekulantov, ktorí spočiatku pôsobili nevinne a potom sa prejavili. Takéto postavy mám celkom rád.
Ako trávite voľný čas?
Rád športujem. Snažím sa vyhradiť si v nabitom kalendári čas na nejaké športové aktivity. Veľmi rád cestujem, chodím na hory. V zime snoubord, v lete surfovanie. Pre mňa je dôležitý aktívny oddych. Rád chodím na koncerty, počúvam hudbu.
Foto: TV Markíza
Sledujete seriály?
Viac sledujem zahraničnú produkciu. Rád skúšam a objavujem rôzne žánre. Ako fanúšik seriálov som pozeral Hru o tróny, Westworld. Mám rád sci-fi. Bol som prekvapený zo Stranger Things. Keď som o tomto seriáli čítal, myslel som si, že ma to nikdy nemôže baviť. Potom som sa do toho zapozeral, v kombinácii so skvelým soundtrackom ma to veľmi bavilo. Na Netflixe som nevynechal seriál Narcos.
Aký je váš názor na seriálovú tvorbu?
Seriály prežívajú boom. Súčasný trend tvorby seriálov mi vyhovuje, pretože majú menej epizód a dlhšiu stopáž. Keď prídem večer domov, pustím si jednu epizódu, začne opadávať stres z celého dňa a naladím sa na oddych. Nemusím sledovať extrémne dlhý film. V zahraničí vzniká kvalitná tvorba, ku ktorej sa dá dostať. S domácou tvorbou je to inak.
Slovenský divák je veľmi špecifický, preto sa obsah musí prispôsobovať. Televízia ponúka to, čo divák chce vidieť. Problémom sú financie. Seriál, to nie sú len herci, ale aj štáb a scenáristi. Myslím si, že na Slovensku aj napriek limitom vznikajú pozerateľné seriály.
Aké sú vaše najbližšie televízne plány?
Aktuálne ma Oteckovia zamestnávajú na sto percent.
Marek Fašiang
Narodil sa 25. júla 1985 v Bratislave, vyštudoval právo a od detstva sa venuje dabingovému herectvu, kde nahovoril desiatky filmových a seriálových postáv, pričom nálepky hlas Harryho Pottera sa už zrejme nezbaví. Na obrazovkách sa mihol len v malých epizódnych postavách v Búrlivom víne alebo Rodinných prípadov. Jeho prvou veľkou úlohou je úloha v Oteckoch, kde hrá vdovca a veterinára Tomáša.