Keď prišla ponuka do seriálu Až po uši, vzali ste ju bez váhania alebo…?
(bez váhania) Áno! Samozrejme som si prečítala, o čo ide. Pre mňa je ponuka od Jana Hřebejka takmer jasná, že Honza by ma nikdy neprizval k práci, ktorá nie je zmysluplná a tvorivá. On je režisér, s ktorým sa pracuje s láskou. Milujem jeho humor, inteligenciu, ako tvorí. Je mi s ním veľmi dobre. Spolupráca s HBO je na tak profesionálnej úrovni, že tam nie je dôvod váhať, produkcia je skvelá záležitosť.
Hovorí sa o Vás, že nie ste fanúšička kastingov…
Nemám rada kastingy a na žiadne nechodím. Už keď som chodila do školy som mala problém niekomu niečo dokazovať. Zrejme to súvisí s mojou hrdosťou. (úsmev) Neustále ponúkať samú seba je úplne potupné. Mám pocit, že to nikto nemá rád. Mala som to šťastie, že na základe mojej práce vždy vyplynuli ďalšie ponuky, čo je ideálna záležitosť.
Vaša postava Zuzany v Až po uši je zrejme najzaujímavejšou a najhlbšou postavou. Začínala pomerne smutne, aj keď ide o viac-menej komediálny seriál. Pre svoju rodinu je vzduch, podvedome tuší, že ju manžel podvádza. Potom prišla netradičná láska… Ako sa Vám hrali tieto fázy?
Určite čím sú farebnejšie úlohy a farebnejšie situácie, tak to je pre herca zábavné hrať. Môže tvoriť, môže obhajovať život tej úlohy, môže jej vnuknúť život. To je jednoducho krásne. Bola som veľmi vďačná za lesbickú tému, pretože sa otvorila diskusia – že táto téma je reálna a normálna, keď sa dospelá žena môže zamilovať do ženy a môže sa to stať v bežnej situácii. Nemusí to byť povrchné, ani jednorázový románik. Nie je to dobrodružstvo, ale hlboká láska a to ma veľmi bavilo. Vďaka seriálu sa o tejto téme začalo viac hovoriť.
Ťažko sa verbalizuje, ako herec tvorí postavu a ja mám pocit, že to divák nemusí vedieť. Pretože každý herec pracuje inak a iným spôsobom. Je to taká alchýmia, ktorá sa nedá zrozumiteľne vyjadriť, aby bola pochopiteľná a to ani nie je nutné. Možno je to také tajomstvo pre herca, ktoré by malo zostať tajomstvom.
S hereckou kolegyňou Janou Kolesárovou ste sa veľmi dôveryhodne zhostili stvárnenia lesbického páru. Aká bola s ňou spolupráca?
Jana je skvelý „parťák“, bola veľká radosť s ňou pracovať. Obsadenie seriálu je vymyslené tak skvele. Ako postavy, ale aj ako ľudia sme dobre fungovali a všetci sme si rozumeli na pľaci.
Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou, ktorá by narážala na stvárnenie lesbického vzťahu?
Ani raz! Nezaregistrovala som naozaj nič negatívne, čo je pre mňa teraz pomerne prekvapivé a pozitivne zistenie.
Je to pomerne nezvyklá situácia, že na pokračovanie sa muselo čakať až tri roky. Zvyčajne televízie tlačia na rýchle spracovanie nových príbehov. Aké to bolo sa vrátiť po tak dlho čase? Nestratili ste niť?
Dúfam, že nie. Nepociťovali sme žiadny diskomfort po tých troch rokoch. Veľmi sme sa tešili jeden na druhého, na štáb. Vedeli sme do čoho ideme, pretože v Až po uši je ľudský faktor krásny. Sú to všetci dobrí ľudia. Pre mňa je ľudský faktor veľmi dôležitý a smerodajný.
Keby som aj dostala vysnívanú úlohu a bola by fantastická, skvelá a mala by som spolupracovať s niekým, s kým si nerozumiem, tak by úlohu odmietla. Mám pocit, že by takáto spolupráca nefungovala, vzájomné energie by sa nestretli a to bráni k tomu, aby sa rozvíjala tvorivosť.
Patríte medzi najžiadanejšie herečky a ste v tej skupine hercov, ktorí nemajú problém si zahrať aj v seriáloch, čo iní zo zásady odmietajú, pretože ich považujú za niečo menej. Na základe čoho si vyberiete ten-ktorý televízny projekt, v ktorom budete hrať?
Základ je scenár. Neurobíte zo zlého scenára dobrý film/seriál. Pre mňa osobne tam musí byť aj veľká dôvera v režiséra.
Aký máte názor na pokračovania seriálov? Je zjavné, že nemáte problém sa vrátiť do tej istej úlohy aj viackrát.
Ako do čoho.
Odmietate úlohy?
Určite áno. Pokračujem v tých projektoch, ktorým verím. Môže sa človek aj pomýliť. Stáva sa to. Aj mne sa to stalo, že som videla potenciál v niečom, čo sa nakoniec nepremenilo na realitu. Zostal tam len ten potenciál. Aj to sa stane. Rozhodne, ak v niečo verím – to je aj prípad Až po uši – určite by som pokračovala aj v prípade tretej série s rovnakými ľuďmi. Je to ako keď idete na výlet so svojimi priateľmi, ktorých máte radi. Pôjdete s nimi na ten výlet aj trikrát, aj štyrikrát…(smiech). Toto je veľké priateľstvo s Až po uši.
Poďme sa pozrieť na druhú stranu barikády. Pozeráte sa na seriály, v ktorých neúčinkujete?
Mojou snahou je mať profesionálny prehľad. Musím sa priznať, že televíziu až tak nesledujem, lebo nemám nato čas. A keď ho aj mám, tak sa ho snažím prežiť inak, ako sledovaním televízie (smiech). Radšej si pustím hudbu, častokrát ma televízia len zbytočne irituje, keď tam vysielajú rôzne typy programov. Radšej sledujem filmy a často chodievam do kina.
Ale občas príde ten čas, keď si pozriem iné seriály z donútenia. Vďakabohu za internetové vysielanie, ktoré mi dovolí pozrieť si niečo, keď to potrebujem, a aby som nestratila prehľad a zostala v obraze.
Aký máte názor na súčasnú slovenskú/českú seriálovú tvorbu?
Nemôžem to paušalizovať a nerada by som to aj robila, pretože som si nepozrela všetky seriály. Ale veľmi málo ma potešilo z toho, čo som videla. Zahraničné seriály nestíham vôbec pozerať, ale mám vytvorený zoznam, čo si musím pustiť. Toho času je tak málo, že sa mi ten zoznam len rozširuje a veci kopia. (smiech)
Prezraďte aspoň niečo o novej sérii Až po uši. Kam sa posunie postava Zuzany?
Finále prvej série celkom naznačilo, že vzťah Zuzany a Lindy ešte musí prejsť nejakou fázou. Musia si niečo ešte povedať, alebo dopovedať, či prejsť spolu ešte dlhšiu cestu. Osudy týchto dvoch postáv sa určite pretnú na nejaký čas. Zuzana to ešte bude mať veľmi zaujímavé a pestrofarebné a najmä vtipné. Diváci sa majú načo tešiť.
Na aké nové projekty sa môžu diváci tešiť?
Aktuálne som nakrúcala s Václavem Marhoulem Nabarvené ptáče. Je to jeden z najväčších filmovych projektov, ktorý tu po revolúcii vzniká. Bude sa nakrúcať až rok a pol a ja mám svoju sekvenciu dokončenú. To bolo pre mňa nezabudnuteľné stretnutie a dokonalá spolupráca. Bola to takmer ako vysnívaná spolupráca. Aj keď nesnívam o úlohách, to je pre mňa veľmi silné. Nikdy som nesnívala o úlohách. Svoju profesiu beriem ako bonus a dar, že môžem robiť niečo, čo ma baví a napĺňa.
Potom mi život prináša príjemné prekvapenia, ako je teraz Nabarvené ptáče. Tento projekt v sebe skrýva tak krásnu a hlbokú tému, že by bola škoda to opomenúť jednou vetou. Hovorí o kontroverznej knihe poľského autora Jerzyho Kosinskeho. Nikdy som niečo tak veľké nenakrúcala a myslím si, že v dohľadnom čase sa nič podobné ani realizovať nebude. Úprimne tomuto projektu držím palce a myslím naňho s dobrou energiou, aby sa všetko podarilo. Je to výnimočná vec.
Pre Českú televíziu tvorím s režisérom Janom Prušinovským 8-dielnu minisériu Most. Je to veľmi zábavná vec. Bola som súčasťou hraného historického dokumentu o Jeronýmovi Pražskom s Ondřejom Vetchým, to bola pre mňa ďalšia nová a zaujímavá skúsenosť.
Pre divákov ste známa najmä zo stvárnenia skôr pozitívnych postáv. Nie je tajomstvom, že mnohí herci si doslova užívajú negatívne postavy. Kedy príde ten čas a objavíte sa ako plnohodnotná mrcha?
(Smiech) Budem mrcha! Práve v minisérii Most som s prepáčením „strašná krava“. K tejto postave sa hodí tento popis, aj keď som asi urazila to nevinné zviera. Počas leta som nakrúcala pre televíziu Prima novinku Čierne vdovy a tam tiež nehrám úplne pozitívnu postavu. Vediem tam partiu troch žien, ktorým manželia prerástli cez hlavu a rozhodli sa ich vyprevadiť z tohto sveta a ja som mozgom celej tejto vražednej operácie.
Čo pre Vás odmenou za dobre odvedenú prácu?
Buď divákov „rozsvietite“ alebo nie. Musím im odovzdať iskričku niečoho, ideálne plamienok. Napríklad, keď hrám predstavenie Cenu za nežnosť. To je o vzťahu matky a dcéry – krásny, intenzívny vzťah. Odmenou je tá odozva, keď vidím po predstavení plakať divákov, ale nie že by boli nešťastní. Keď ich vidím v hľadisku a viem, že sa v nich niečo uvoľnilo a dostanete sa k tej katarzii. A potom, keď mi príde list od úplne cudzieho človeka a píše v ňom, že zavolal svojej matke, s ktorou sa nerozprával desať rokov, tak to je to. Ten presah sa dostavil a k divákovi sa niečo odo mňa dostalo. Zásah emócií, vymenila sa energia.
Jitka Čvančarová
Česká herečka, speváčka, moderátorka. Narodila sa 23. marca 1978 v Mělníku. Vyštudovala muzikálové herectvo na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne, kde získala titul MgA. Diváci si ju môžu pamätať z filmov Bestiář, Muži v naději, Probudím se včera alebo zo seriálov Četnické humoresky, Dokonalý svět, Doktor Martin, Až po uši.