Dobový seriál Sľub, ktorý si získal popularitu na obrazovkách TV Markíza, prináša divákom návrat do 80. rokov s dôrazom na atmosféru, vzťahy i spoločenské reálie tej doby. No ako to už pri historických projektoch býva, niektoré scény občas narazia na kritiku divákov, ktorí si dôsledne všímajú detaily a upozorňujú na možné nepresnosti.
Najnovšou takouto „chybičkou krásy“, ktorá rozprúdila vášnivú diskusiu na sociálnych sieťach, je údajná čakacia doba na chladničku. Tá sa podľa viacerých pamätníkov v seriáli objavila neprávom, keďže v realite vraj žiadne poradovníky na domáce spotrebiče neexistovali.
O čo išlo?
Jožovi a Táni Kollárovcom sa z ničoho nič pokazila chladnička. Táňa spanikárila – podľa jej slov sú na nový spotrebič niekoľkomesačné čakacie doby, a tak nevedela, kam uloží všetky potraviny. V tej chvíli sa však opäť ako zázrakom objavila Magdaléna Valentová a sľúbila, že novú chladničku vybaví, a to hneď na druhý deň.
Manželia najskôr neverili, no o deň neskôr im skutočne dorazila do bytu nová chladnička značky Calex. Radosť bola veľká, no Táňa sa neskôr dozvedela nepríjemnú pravdu.
Po príchode do školy sa totiž pustila do rozhovoru s upratovačkou Olinkou. Tá jej medzi rečou prezradila, že práve na túto chladničku čakala celé mesiace.
„Mala som jeden sen, jednu túžbu. Ja som chcela chladničku, mesiace na ňu čakáme a viete, čo sa stalo? Nejaký zazobanec nám ju vyfúkol spred nosa. Čo sa čudujem, dneska je nová doba, všetko je možné. Vy môžete mesiace čakať na miesto a niekto vám to vyfúkne. My, obyčajní ľudia, budeme čakať 2 mesiace a niekto, kto nečakal ani deň, si bude do mojej Calexky dávať veci, na ktorú som si ja polroka odtŕhala od huby.“
V tej chvíli Táňa pochopila, že zrejme ide o ich novú chladničku. No zostala ticho.

Táto scéna zo seriálu Sľub okamžite vyvolala vlnu reakcií na sociálnych sieťach. Mnohí diváci tvrdia, že v 80. rokoch žiadne poradovníky na elektrospotrebiče neexistovali a scenáristi prehnali.
„Nikdy nebol žiadny poradovník na chladničky, ani práčky,“ napísala jedna z diváčok. „Poradovník bol len na autá a nie na elektrospotrebiče. Čo to za scenár,“ pridala sa ďalšia.
„To je taká sprostosť, jak mraky. Chceli sme chladničku, kúpili sme si. Chceli sme práčku, kúpili sme si…“ rozčuľovala sa fanúšička. „Ja som sa vydávala v r. 1971 a nemali sme problém kúpiť si ani práčku, ani chladničku, ani spálňu či obývaciu stenu. Nábytok sme si vybrali z katalógu a zobrali na bezúročnú pôžičku,“ uviedla iná komentujúca.
Objavili sa však aj odlišné skúsenosti. „My sme čakali na práčku. Dostali sme ju po známosti nakoniec.“
Jeden z divákov sa pokúsil vysvetliť situáciu objektívne: „V 80. rokoch bola dostupnosť chladničiek a farebných televízorov v Československu obmedzená, ale postupne sa zlepšovala. Chladničky boli považované za štandardnú súčasť domácností, ale ich výber bol obmedzený na niekoľko domácich značiek. Dovozové modely boli vzácne a často drahé. Farebné televízory sa stávali čoraz populárnejšími, ale ich dostupnosť bola závislá od výrobných kapacít a štátneho plánovania. Mnoho domácností si ich mohlo dovoliť až v druhej polovici dekády. Výroba televízorov v Československu bola významná, pričom Sony, Samsung a OVP Orava patrili medzi hlavné hráčov na trhu. Napriek tomu si niektorí ľudia museli na nový televízor počkať alebo si ho zabezpečiť cez známosti.“

Z reakcií je zrejmé, že situácia v bývalom Československu nebola čiernobiela. Kým jedni si elektrospotrebiče bez problémov kúpili, iní museli čakať alebo sa spoliehať na známosti. Čo je však isté, upratovačka Olinka si na svoju vysnívanú Calexku bude musieť ešte počkať. Zato Kollárovci už potraviny na parapet nedávať nemusia.