
A to sa aj stalo! Náročnú úlohu dostal rokmi televíziou ošľahaný showrunner Alex Kurtzman a rozhodol sa, že Star Trek potrebuje sviežu energiu do zabehnutých príbehov. Vznikol seriál Star Trek: Discovery, ktorý od začiatku bol vnímaný rôznorodo. Rozbil takmer všetko, na čo boli skalní fanúšikovia zvyknutí.
Bolo evidentné, že prioritou bola nová generácia divákov, ktorá nevyrástla na pôvodných seriáloch a nemá s nimi prepojenie. Seriál o vesmírnej lodi Discovery dostal štedrý rozpočet, čoho výsledkom boli filmové vizuálne efekty, úplne nové postavy a netradične do čela sa postavila žena Michael Burnham (Sonequa Martin-Green), svojrázna nevlastná sestra Spocka so syndrómom nesmrteľného hrdinu.

Nedávno sa skončila štvrtá séria tohto sci-fi hitu a za ten čas, teraz už streamovacia platforma Paramount+, naplno rozbehla ambiciózny plán vytvoriť veľké a prepojené Star Trek univerzum novej generácie. K Discovery pribudol seriál o admirálovi Picardovi a herec Patrick Stewart sa vrátil do ikonickej úlohy. Aktuálne sa chystá tretia a rozlúčková séria. Čerstvou novinkou je Star Trek: Strange New Worlds, ktorý je klasickou vesmírnou zbesilou jazdou, kde posádka lode Enterprise skúma nové svety. Nechýba aj animovaný seriál s podtitulom Lower Desks a ďalšie hrané spin-offy sú vo fáze prípravy.


Stále však akosi na seba najviac strháva pozornosť na seba Discovery ako prvá lastovička nového spracovania celej Star Trek značky, pričom piata séria je oficiálne potvrdená a diváci sa jej dočkajú v priebehu budúceho roka. Ako sa však darilo štvorke? Tento seriál je podrobovaný tvrdej kritike zo strany „pôvodných“ fanúšikov. Tvorcovia si tvrdohlavo išli vlastnou cestou a začali tvoriť vlastný svet, ktorý sa neobzeral za tým starým. Napokon spravili rázny krok, keď dej seriálu na začiatku trojky posunuli o tisícročie do budúcnosti a tým si rozviazali ruky, aby sa mohli kreatívne vybúriť a zároveň si chceli udobriť publikum.

Posádka lode Discovery počas štvrtej série bojovala proti veľkému neznámemu nepriateľovi. Spočiatku najnovšia séria vyzerala veľmi nádejne, keďže tretia séria mala až príliš veľa múch a dejovej vaty. Ďalší príbeh predstavil zdrvujúcu zápletku, keď sa v galaxii začala objavovať vesmírna anomália, ktorá ničila planéty a život na nich. Obyvatelia zasiahnutých svetov nemali žiadnu šancu na prežitie. Navyše pohyb anomálie sa vymykal všetkým fyzikálnym zákonom a Federácia bola zúfalá. Spriaznené svety sa len mohli bezmocne prizerať a čakať, kde sa anomália objaví a vezme si novú obeť.

Rastúcu beznádej si tvorcovia vyhodnotili tak, že túto sériu pojmú ako sondu do psychológie postáv. A to nebol správny krok. Kým začiatok a koniec série bol dejovo, ale aj vizuálne zaujímavý, jej stred bola nefalšovaná nuda. Zdĺhavé hľadanie „nepriateľa“, z ktorého sa neskôr vykľul nový mimozemský druh, pričom netušil čo pácha, k tomu sa pridal zápletky s ostatnými postavami. Tie buď hľadali vlastnú vnútornú silu, odhodlanie spraviť vážny krok alebo sa rozhodli byť na strane zradcov a riešiť vlastné plány, ako zničiť potenciálneho nepriateľa.


Nedalo sa ubrániť dojmu, že vymyslené zápletky slúžia len preto, aby sa vybrané postavy mohli naďalej ukazovať na obraze, pričom bolo nad slnko jasnejšie, že scenáristi si s nimi nevedia dať rady a sú držané umelo pri živote. Navyše z mnohých postáv sa stali otravné prvky, ktoré pri každej scéne pili krv. Niektoré boli zas extrémne otravné a nič by sa nestalo, keby zmizli nadobro. Miestami to vyzeralo tak, že zo Star Trek sa stala vzťahovo-psychologická telenovela a úplne sa zabudlo na to, že to má byť skvelý vesmírny seriál, kde sa má striedať skvelá akcia, zaujímavé príbehy, ktoré majú byť podopreté fantastickými efektami.