So zahraničnými predlohami je to vždy 50:50. Buď ju našinec príjme alebo sa ju nepodarí atraktívne prispôsobiť vkusu domáceho publika. Šťastní vs. Šťastní sú doslova úkaz, v tom negatívnom slova zmysle. Nedá sa ubrániť, že v tomto seriáli nič nefunguje od začiatku, čo sa potvrdzuje s pribúdajúcimi minútami.

Po 40 minútach, keď nabehnú záverečné titulky zostáva len údiv. Čo sa to dostalo na televízne obrazovky? Markíza v ostatných rokoch predviedla, že vie robiť dobré seriály – za všetko hovorí Pán profesor, Sestričky alebo Červené pásky. Skvelá je nová lekárska dráma Druhá šanca. Ak však príde na komediálne seriály, zrazu latka klesne na svoje dno a kvalita pripomína „štvrtú cenovú bez ventilátora“.
Nielenže nie je dôvod sa zasmiať počas pilotnej časti ani na jednej situácii, ktorú scenáristi pripravili, seriál vyvoláva skôr nepríjemné pocity. Chudobná rodina Štastných je neuveriteľne iritujúca, navyše pohľad na babráka otca rodiny v podaní Mariána Miezgu vyvoláva len negatívne pocity. Na druhú stranu Miezga dal tej postave, čo si pýtala.