Práve jednou z prvých lastovičiek zo súdka náročnej produkcie bola kriminálka Za sklom, s ktorou televízia JOJ vyrukovala na jeseň 2016. Už vtedy o nej hovorila ako o jednom z najdrahších seriálov zo svojej produkcie, postupom rokov sa z nej stal ojedinelý počin, ktorý sa natrvalo zapíše do histórie televíznej tvorby.
A to nielen z pohľadu celkového spracovania, ktoré udalo trend aj pre ďalšie produkcie, ale najmä odvahou priniesť príbehy, ktoré nastavili zrkadlo a pritom nevynášali súdy, tie nenútene ponechávali na každom divákovi.
Lavírovanie na hrane kontroverznosti dodávali potrebný popud pre rôzne divácke tábory, vynárali sa rôznorodé názory, pohľady, každopádne tento seriál dokázal priam nemožné, spájal ľudí. Jeho finálna séria, ktorá povedala svoj posledný príbeh začiatkom novembra sa dostala pod kožu ľudí, ktorí o nej vášnivo debatovali. To je splnený sen nielen pre televíziu, ale aj pre samotných tvorcov.
Realita poskytla krutú inšpiráciu
Tretia séria obsahovala desať epizód, teda o dve viac, ako predchádzajúce dve sezóny. Jojka a scenáristi Valéria Schulczová a Roman Olekšák potrebovali veľkorysejší priestor pre prerozprávanie zápletiek, ktoré na Slovensku napísal sám život a vražda novinára a jeho snúbenice odštartovala lavínu, akú krajina nezažila od novembra 1989. Valiaca sa špina posledné obdobie nemohli zostať bez odozvy a rozlúčková séria Za sklom celospoločenské zmeny a politické zemetrasenie si vzala ako inšpiráciu. Tvorcovia sa nebáli zaťať do živého od úplného začiatku. Prvá epizóda vysielaná začiatkom októbra bola doslova ľadovou sprchou. Hra na fikciu sa skončila.
Vozner, Dedo, Šéf, Haspra, Kosatka, Majka Drobná, Vdoviaková, Žulová, Badala, Fúzatý – postavičky, ktoré sa už netvárili, že sú kreatívnym výmyslom scenáristov. Práve vražda bola spúšťačom deja celej série, pričom sa do jednotlivých epizód dostalo takmer všetko, čo bežní diváci denne pozerali v hlavných spravodajských reláciách. Prepieralo sa všetko, od agro mafie na východe Slovenska a ich manierov, bačovanie s eurofondmi, dotácie na cudzie pozemky alebo pôdu, ktorá sa nevyužívala na poľnohospodárske účely, nechýbala vražda elitného advokáta, predražené verejné obstarávania, dohadzovanie kšeftov.
Desivá exkurzia
Prím však hrali zákulisné hry politickej elity, ktorá si zo štátu spravila biznis na vlastnom piesočku. Rokmi nerušené šafárenie sa razom zmenilo. Spoločnosťou lomcovala tragická udalosť a dovtedy dobre fungujúca chobotnica mala razom problém.
Tvorcovia vzali divákov na (ne)reálnu exkurziu, v ktorej veľmi autenticky sprostredkovali pohľad nato, ako to vyzerá za zavretými dverami popredných predstaviteľov štátu, ako sa manipuluje s verejnou mienkou, úskoky predstaviteľov vlády a vopred pripravené situácie a výstupy, ktoré mali upokojiť spoločnosť. Primárne sa chránil prehnitý systém, skorumpovaná justícia, polícia. Scenár sa nebál žiadnych narážok, čo síce pôsobila pre bežného diváka ako rany priamo do srdca, keďže si mohol spraviť obrázok o tom, v akej beznádejnej a bezútešnej mizérii sa ocitol.
Premyslené spracovanie
Prvá polovica série ambiciózne rozohrala nielen politickú časť zápletiek, ale aj tú vyslovene fiktívnu, ktorú predstavoval elitný policajný tím. Druhá polovica sa niesla v prirodzenom rozpletaní, niečo dostalo bodku, niečo nie. Vzhľadom na fakt, že mnohé udalosti sú stále „živé“, nebolo by vhodné, keby si tvorcovia vymysleli vlastnú bodku.
V tomto smere práve tento fakt bola hlavná devíza celého seriálu. Každému divákovi dal na výber, aby si spravil vlastný názor, tvorcovia im sprostredkovali skutočnosti, no svoj záver nerobili. Kto chcel mohol všetko považovať za krutú realitu, niekto naopak za hyperbolizovanú nevhodnú fikciu, ktorá má za cieľ diskreditovať. Absolútna sloboda tvorby mienky bola do bodky zachovaná.
Celkové spracovanie desiatich epizód bolo dobre rozvrhnuté, príbeh prirodzene gradoval, do jednotlivých častí sa museli vmestiť nielen zápletky s vyšetrovaním, ale aj zákulisné ťahy. Popritom veľmi dobre fungovala aj vsunutá zápletka s nedôverou medzi vyšetrovateľmi, obavy z únikov sa nakoniec aj potvrdili a samotné finále prinieslo nečakaný zvrat.
Finále by potrebovalo dotiahnuť
Možno práve posledné udalosti tesne pred záverečnými titulkami by potrebovali detailnejšie rozpracovanie, aby sa dostavila aj správna emocionálna odozva. Tragický stret niekdajších najlepších priateľov, kolegov Nora a Maxa pôsobilo mierne mechanicky. Desať minút navyše by poslednej epizódy rozhodne nezaškodilo, najmä, keby sa scenáristi viac povenovali ústrednému mužskému duu. Celkovo však finále pôsobilo dôveryhodne.
Dvere, ktoré mali zostať pootvorené, zostali. Ide najmä o politické zápletky, „seriálizovaná“ časť seriálu už mohla pracovať s inými skutočnosťami a preto prišli nečakané zvraty, nielen počas celej sezóny, keď tvorcovia neváhali odpraviť dve hlavné postavy. V tomto smere by Za sklom nemuselo pokračovať, osudy rýdzo fiktívnych postáv mali rozuzlenie.
Určite by však bolo zaujímavé sledovať, ako by tento príbeh pokračoval, ak by sa Jojka rozhodla pokračovať v nakrúcaní aj naďalej. Vo vzduchu zostalo niečo visieť, niečo nevyslovené a to je v prípade seriálov, ako bolo Za sklom, tým správnym korením. Diváci ešte dlho budú môcť polemizovať nad mnohými dejovými serpentínami.
Herecké výkony v prípade oboch táborov len podčiarkovali moderne poňatého seriálu. Maštalír, Koleník, Pauhofová, Kolesárová, Bárta bránili spravodlivosť. Aspoň niektorí z nich. Zaskvela sa aj Kamila Magálová, ktorej tvorcovia dopriali štedrý priestor a veľmi zaujímavé a úderné dialógy. Celkovo jej výkon bol famózny.
Samostatnou kapitolou boli stvárnené hercami ako Kramár, Vajda, Mauréry, Luknár, Hološka, Rašla. Ich charaktery spolu s jedovatým scenárom boli skvostom celého seriálu a konečne ukázali aj inú stránku ich prejavu. Negatívne postavy im sadli ako uliate. Kramár ako Vozner s desivou dokonalosťou reprodukoval hlášky kontroverzného podnikateľa, ktorý teraz čaká na spravodlivý trest vo väzení. Mauréry ako Kosatka žiarila v každej scéne.
Verdikt
Za sklom ako celok bolo výnimočné dielo, vďaka prešpekulovanému scenáru, ktorý bol absolútnou devízou a tvorcovia si zaslúžia veľkú poklonu. K tomu sa pridal moderne spracovaný vizuál, minimalistický soundtrack, ktorý potreboval len zdôrazniť dôležitosť scén.
Televízia JOJ s touto kriminálkou dokázala, že aj na malom Slovensko sa dá vyprodukovať ambiciózny seriál, ktorý sa nemusí držať späť a nepôsobí pritom ako sci-fi. Zostáva len dúfať, že v blízkej budúcnosti bude pokračovať v podobnom formáte. Je viac ako nutné, aby televízie nakrúcali seriály, ktoré nebudú len plytkou zábavou a prinútia publikum sa pozerať aj na tvrdšiu realitu, hoci sa to mnohým nepáči.