Zdá sa, že HBO v roku 2019 stavilo na príbehy, v ktorom výrazne dominuje Rusko. V máji to bol megahit Černobyľ, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo sa za posledné roky objavilo na televíznych obrazovkách. Teraz to je príbeh o Kataríne Veľkej. Historická dráma však oproti Černobyľu alebo iným seriálom z produkcie stanice, ktorá má na svedomí aj Hru o tróny, ťahá výrazne za kratší koniec a nezachraňuje to ani hviezdne herecké obsadenie.
Bolo evidentné, že toto spracovanie o Kataríne Veľkej od režiséra Phillipa Martina a scenáristu Nigela Williamsa je primárne určené anglicky hovoriacej časti sveta, ktorá nemá priveľmi veľký prehľad o cárskom Rusku spred niekoľkých storočí. Zrejme preto tvorcovia sa kĺzali len v bezpečných vodách a v príbehu zriedkakedy išli do hĺbky, čo v konečnom dôsledku nebolo v prospech celého vyznenia minisérie. Tento počin sa hýbal len po povrchu a zameral sa skôr na oku lahodiaci vizuál a zaujímavé herecké prevedenia, ktoré sa však nemohli oprieť o silný a dychberúci príbeh, navyše štyri epizódy to ani nedovoľovali.
Foto: HBO
Honosná exkurzia
Seriál o Katarína Veľkej je ako exkurzia v múzeu, keď nič alebo málotušiaci návštevníci dostanú len tie najdôležitejšie záchytné body o histórii bez väčších súvislostí, pričom na všetko veľmi rýchlo zabudnú. Tvorcom sa podarilo vytvoriť hodnoverný odraz vtedajšej doby, exteriéry, interiéry palácov, kostýmy, výprava sú na špičkovej úrovni, dokonale diváka prenesú o 250 rokov do minulosti. Neraz to vyznieva ako premyslený a chladnokrvný kalkul filmárov, ktorí akoby zámerne zahlcujú divákovo oko zlatými sieňami ruských sídiel, reprodukciou honosných osláv, prepracovaných kostýmov a pritom minúty utekajú a dej neponúkne žiadne okamihy, ktoré by boli prirodzeným hnacím motorom.
Potom zostáva minimálny priestor na zaujímavé pasáže, kde sa riešia osobné dejové línie, ktoré sú tým pádom veľmi rýchlo odbité, nejdú do hĺbky, nevyužíva sa ich obrovský potenciál. Sú zasadené do medzier, ktoré tvorcom zostali. S prihliadnutím na bohatú históriu, ktorú príbeh o Kataríne Veľkej ponúka to vyznieva ako výrazne zahodená šanca. Miniséria stihne zreprodukovať a naznačiť tie najznámejšie okamihy panovníčky, v tomto filmári nezostali nikomu nič dlžní, na ich rozvinutie môže nadšenci histórie veľmi rýchlo zabudnúť, aby nezostali sklamaní.
Niekoľkokrát povedaný príbeh bez prekvapení
Je otázne, prečo sa tvorcovia nepustili do kontroverznejšieho spracovania, pritom vôbec výsledok nemusel vyznieť vulgárne s prihliadnutím na sexuálny apetít Kataríny Veľkej alebo jej častokrát katastrofálny a chladný vzťah k jedinému synovi Pavlovi. Skvelé herecké obsadenie by si hravo poradilo s ťažkými scénami, dialógmi. Takto veľa vecí zostalo visieť niekde vo vzduchoprázdne, náznakoch, ktoré si pýtali dotiahnuť a vyvolali by emočný ohňostroj rovnako ako pri Černobyle. V prípade Kataríny Veľkej sa emócie len málokedy dostavili, nestíhali to, keďže počas štyroch epizód si prihliadajúci divák prešiel takmer celým obdobím panovania.
Katarína Veľká spomenie politické intrigy, na základe ktorých sa dostala na trón po smrti svojho manžela Petra. V seriáli sú niekoľkokrát spomenuté jej možné hriechy z minulosti a podozrenia, že cára nechala odstrániť, jej chladný vzťah k nemu, zosmiešňovanie jeho mužnosti, neschopnosť dopriať žene rozkoš. Z toho pramenil aj jej chorý vzťah k synovi Pavlovi (Joseph Quinn), o ktorom sa dodnes hovorí, že nie je synom svojho otca, keďže Katarína dlho s Petrom nezdieľala lôžko vzhľadom na jeho intímny hendikep. Pavol zasvätil život zavďačiť sa chladnej matke, ktorá ním ukrutne pohŕdala a považovala ho za nutné zlo plynúce z jej minulosti.
Foto: HBO
Neraz práve príbeh Pavla bol zaujímavejší ako hlavnej postavy. Mladý muž túžiaci po prirodzenom uznaní svojho postavenia, prejavení prach obyčajného citu od matky bol akoby obeťou nastaveného systému. Ako následník trónu bol „chovaný“ a tolerovaný na dvore len pre plnenie povinností, ktoré budú nasledovať po smrti matky. Nebyť jeho postavenia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by jeho život mal veľmi krátke trvanie.
Absencia akéhokoľvek citu voči nemu z neho robila osobu, ktorá postupne túžila po pomste, čo sa nakoniec po skone Kataríny aj dostavilo. K zmene osobnosti určite prispelo aj dohodnuté manželstvo, v ktorom práve on nosil parohy. Dieťa, ktoré porodila jeho žena neprežilo pôrod, čo bola ďalšia veľká rana pre rozorvané vnútro. Snaha o vymazanie matky z histórie bola prirodzeným vyústením vzťahu medzi ním a panovníčkou, ktorá by rád nazýval matkou.
Práve táto dejová línia bola najviac rozvinutá, pochopiteľne s jej vášnivým vzťahom s Potemkinom (Jason Clarke). Ťažko pochopiteľný disfunkčný vzťah matky a syna Katarínu vykreslil ako rozpoltenú osobnosť, mala toľko lásky k vlasti, povinnostiam, mužom, no na vlastné dieťa pozerala ako na parazita, pre ktorého nemala kvapku milosrdenstva. Práve táto dejová línia bola jediným zdrojom väčších emócií, ktoré táto miniséria prinášala. Dokonca ani hlavný milostný vzťah s jej životnou láskou nevyznieval extra srdečne, išlo skôr v ňom o živočíšnosť, žiarlivosť dvoch veľkých osobností, ktoré nemohli bez seba žiť a zároveň nevedeli spolu koexistovať.
Foto: SHUTTERSTOCK, HBO
Potemkin by zniesol pre milovanú Katarínu aj modré z neba, čo sa neustále snažil dokazovať, keď plnil jej priania o rozširovaní ríše, potláčaní povstaní, pri porazení Turkov. Ukájal tak svoju snahu byť veľkolepý a stať sa nezabudnuteľným pre ďalšie generácie. Zhubná láska medzi ním a cárovnou oboch ničila, ale aj napĺňala. Hoci veľkú časť životov žili oddelene, užívali si nespočetnú priazeň opačného pohlavia, to ich city neovplyvnilo. Pre súčasnosť je tento vzťah ťažko pochopiteľný. Či to bol reálny cit alebo len vypočítavosť oboch je otázne. Jedno je isté, bolo to výhodné spojenectvo.
Panovníčka potrebovala silného spojenca, to Potemkin spĺňal. Plnil jej sny a pritom jeho kariéra a postavenie strmhlav rástlo. Kým Katarína bojovala na domácom poli s politickými intrigami, jej partner bojoval za veľkoleposť Ruska. A práve téma politiky mala snahu sem-tam zasiahnuť do deja. Viaceré náznaky o ceste Kataríny na trón, okolnosti, za akých sa ujala moci ju nútili neraz „poslúchať“ radcov, nekompromisná žena sa neraz musela podrobiť, pokloniť iným záujmom. Táto dejová zápletka v sebe mala obrovský potenciál, ktorý znova išiel do stratena.
Bezchybné herecké výkony
Samostatnou kapitolou sú herecké výkony. Prirodzene nad všetkými kraľuje Helen Mirren, ktorá na seba strháva všetku pozornosť, v mnohom zachraňuje zbytočné scény, dialógy. Očarujúca herečka dokázala zahrať mladú Katarínu, ale aj jej verziu na sklonku života bez väčšieho zásahu maskérov.
Neprekonateľná Mirren dôveryhodne stvárnila rôzne tváre Kataríny, láskavej, láskyplnej, poslušnej, podriadenej, ale aj mimoriadne chladnej. Všetko s gráciou jej vlastnej. Zaujímavo pôsobí aj výkon Jasona Clarka (Potemkin). S Mirren vytvorili zaujímavo pôsobiace duo, v ktorom zafungovala chémia na 100%. Veľkým prekvapením je výkon mladého herca Josepha Quuina alias Pavla. Jeho prevedenie jediného a prehliadaného syna panovníčky neraz pôsobilo farebnejšie ako všetky postavy, ktoré sa v minisérii objavili. Jeho prirodzený a nenútený prejav smutného muža bol srdcervúci a pri zamyslení aj pochopiteľný.
Foto: HBO
Verdikt
Najnovšia miniséria o Kataríne Veľkej vo výsledky nie je ničím výnimočným, keďže reprodukovaný príbeh už bol niekoľkokrát spracovaný. Tvorcovia doňho nepriniesli prekvapujúci moment, ktorý by toto spracovanie vystrčil z radu. Do štyroch častí natrepali všetky dôležité historické míľniky, popritom potrebovali priestor na vzťah medzi ňou a Potemkinom, jej synom. Veľký dôraz kládli na vizuál seriálu. V konečnom dôsledku im málo mienených úmyslov vyšlo.
Iste, divák zostane uchvátený jagavou podobou Ruska, to však nemôžu nahradiť hutný príbeh o Kataríne Veľkej, ktorý v sebe skrýva toľko pokladov čakajúcich na spracovanie. Veľa zápletiek síce zaznelo, ale expresne rýchlo aj odznelo, čo je veľká škoda. Jednoducho nebol vytvorený priestor na rozvinutie a doklepnutie celého spracovania do dokonalosti.
Štyri časti boli žalostne málo, aby sa tam vmestili emócie, dôstojne vizuálne stvárnenie, dostatočne vysvetlená história, žiariace hviezdy a v konečnom dôsledku aj potrebný dobrý dojem zo seriálu.
Nakoniec z toho dobre vyšla len vizuálna stránka seriálu, herecké výkony a sem-tam kvapka emócii. Tento príbeh o Kataríne Veľkej stojí za pozretie, určite neurazí, neublíži. Avšak hlbší dojem nezanechá a veľmi rýchlo zapadne prachom s prihliadnutím na množstvo iných seriálov, ktoré televízia chŕlia.