Či je za tým presvedčenie televízie a tvorcov, že po aktuálnom príbehu by už nič lepšie nepriniesli a kvalita by išla dole alebo chce sa Jojka posunúť ďalej a priniesť na obrazovky nové a možno ambicióznejšie seriály? Zodpovedať si každý musí už sám. Je však veľkou pravdou, že najnovšie desaťdielne pokračovanie je akýmsi vrcholom tohto formátu. Zrejme nič šokujúcejšie, mrazivejšie a autentické by sa viac neopakovalo. Aj keď situácia na Slovensku môže ešte prekvapiť v negatívnom slova zmysle.
Už druhá séria má za sebou kauzu zahŕňajúcu čachre s vysielacím časom a vtedy množiacimi sa dohadmi o možných vonkajších tlakoch, ktoré za tým mali stáť. Kým televízia s kľudom hovorila o hľadaní vhodnejšieho času na odvysielanie, vybraná časť publika s veľkou dávkou presvedčenia hovorila o sprisahaní. Každopádne minuloročné vysielanie prinieslo drsný príbeh, v ktorom nechýbali postavy, ktoré sa (ne)nápadne podobali na vybraných jedincov v slovenskej realite. Na obrazovky sa odohrával príbeh s Voznerom, Poliakom, rôznymi ministrami a prepojením mafie na tie najvyššie miesta. Kto si však myslel, že nič tvrdšie prísť už nemohlo, tak sa mýli.
Kam sme sa to dostali?
Je len mimoriadne zdrvujúcou skutočnosťou, že sa slovenská realita a aj televízna – zdanlivá – fikcia dočkala tak smutného príbehu, pod aký sa podpísali scenáristi Valéria Schulczová a Roman Olekšák. Nikto nikdy by si neprial pretaviť srdcervúci a fatálny príbeh inšpirovaný vraždou novinára a jeho snúbenice do akejkoľvek vizuálne formy.
Každý by si želal, aby to zostalo v rovine naozaj premrštenej fikcie, nad ktorou ešte nedávno len každý mávol rukou a s pokojom v duši si povedal, že niečo také sa na Slovensku nikdy nemôže stať. Žiaľ, ohavný čin, ktorý odštartoval celospoločenské zmeny a spôsobil najväčšie politické zemetrasenie od Nežnej revolúcie sa stal hlavnou myšlienkou tretej série.
Tá bude mať až desať častí, predchádzajúce dve sezóny mali osemdielny formát. A od prvého okamihu je jasné, že rozšírený počet epizód bude len k prospechu veci a Za sklom dostáva a ešte dostane úplný iný nádych.
Tvorcovia sa nepotrebujú zbytočne ponáhľať a štart novej série mohli venovať akýmsi dozvukom tej druhej a zároveň si pripraviť pôdu pre absolútnu temnotu, ktorá je neodvratná a zaleje diváka odpornou lepkavou špinou. Po vybičovanej druhej sérii, keď sa Noro (Ján Koleník) zdanlivo pridal na druhú stranu zákona, len preto, aby mohol usvedčiť zločincov by sa mohlo zdať, že na kriminálnom oddelení zavládol relatívny pokoj.
Malá nádej na začiatku
Noro s Maxom (Tomáš Maštalír) spolu s Hanou Letrichovou (Zuzana Kanócz) a nováčikom Silviou Oravskou (Jana Kolesárová) sú zohratým kvartetom vyšetrovateľov, pred ktorými sa trasú aj tí najvyšší. Lenže aj medzi nich sa vkráda nedôvera, najmä Letrichová ide po Norovi, nedôveruje mu a je presvedčená, že jeho minulá akcia s utajením bolo len divadlo.
Avšak všetky žabomyšie vojny idú bokom, keď sa musia všetci štyria zomknúť a čeliť nekonečnej korupcii, kšeftom, očividným prepojeniam politikov s mafiou, ohýbaniu si spravodlivosti podľa vlastnej potreby, kým verejnosť kŕmia nekonečnými arogantnými bludmi a sú presvedčení o vlastnej nedotknuteľnosti, keďže si zákony už prispôsobili pre vlastné potreby.
Na scénu sa opäť vracia Marian Vozner (Maroš Kramár), ktorý sa netají kontaktmi na všetkých mocných zákonodarcov bez rozdielu politickej príslušnosti. Na každého vie niečo, aby v prípade potreby vedel využiť a eliminovať vlastné ohrozenie. Teraz však Vozner rúbe poriadne vysoko, stratil akúkoľvek kontrolu a jeho správanie je doslova nechutné. Je obklopený „svojimi“, čo zahŕňa ministra vnútra Fúzatého (Gregor Hološka), nechýba ministerka obrany Kosatka (Zuzana Mauréry), policajný prezident, funkcionári. Politická a podnikateľská elita, ktorá si delí miliardy a parazituje aj na poslednej omrvinke, ktorú štát ponúka.
Koniec pretvárky
Tretia séria Za sklom sa už na nič nehrá. Skončila sa pretvárka na fikciu, opatrné náznaky, ktoré sa podobajú na realitu. Diváckemu publiku je hneď jasné, od prvej sekundy, kto je kto, čo sa od tej ktorej postavy dá očakávať, seriálové spracovanie ide ešte ďalej. Tým, že dej sa nemusí extrémne ponáhľať, tak prvá epizóda bola drsným exkurzom do zákulisia politiky a prepojení, nad ktorými zostáva rozum stáť.
Je to neskutočne prepletená chobotnica vzájomne prospešných vzťahov, prešpekulovaných krycích manévrov, ktoré by bežného smrteľníka nikdy v živote nenapadli. Tí, tam hore, sú úplne odtrhnutí od reality. V zásade im je srdečne jedno, akým smerom sa štát uberá, ako ich vníma verejnosť, ako tá verejnosť vôbec žije. Prvoradé je, aby štát fungoval v jednom – v kšeftoch, aby milióny a miliardy sa točili a pristáli na tých správnych účtoch.
Postupne sa počas prvej 60-minútovky na scéne prestrieda niekoľko politických papalášov, ich podnikateľské pijavice, pričom ukážu, ako sa robia kšefty. Pre bežného smrteľníka sú to rany ako vystrieľaný celý zásobník do hrude. Je to napľutie na dôstojnosť obyčajného človeka, ktorý sa snaží prežiť z mesiaca na mesiac, pričom štátny aparát je v slepej uličke, kde nefunguje základné princípy spravodlivosti, zlyháva zdravotníctvo, školstvo.
Hlavné je, že elita prosperuje a pretŕča sa na honosných večierkoch plných alkoholu, drog a bez akýchkoľvek zábran. Nechýba ani taliansky podnikateľ Badala, na scéne po troch rokoch objavuje aj premiér alias šéf (Roman Luknár), ktorý je očividne unavený životom a politikou. V tesnom závese je jeho štátna radkyňa Majka.
Trefný scenár
Alfou a omegou, aj tejto série, je dokonalý scenár. Uveriteľné dialógy, ktoré sedia postávam do úst, neštíti sa vulgarizmom, slangu, tvrdším vyjadreniam, tie len podfarbujú bezútešnú atmosféru sálajúcu z prvej epizódy. Za sklom nikdy nebol typ seriálom, kde sa hralo na pozitívnu nôtu, teraz sa tento fakt len umocňuje a divák s vyrazeným dychom a neveriacim výrazom v tvári sleduje ako to „možno“ celé funguje za múrmi honosných víl, hotelov, ministerstiev, parlamente.
Zároveň sú tu notoricky známe narážky a slovné prestrelky medzi vyšetrovateľmi, novinármi, politikmi. Vrcholom je známa veta, ktorou sa vyhrážal „Vozner“ novinárovi. Spleť dialógov je mimoriadne trefná, zvrátená, obludná, scenár však funguje do najmenšieho detailu. Vyvoláva pobúrenie, znepokojuje, dotvára atmosféru a predznamenáva blížiacu sa tragédiu a zaujímavý cliffhanger na konci prvej časti.
Záver, ktorý zabíja
Práve koniec epizódy je natoľko emočne ohlušujúci a musí pohnúť aj s tým najväčším skeptikom. Sledovať drzosť ako si „nedotknuteľná moc“ dovolí siahnuť na nevinné životy a svojvoľne sa rozhodnúť vziať ich osud do vlastných rúk vyvoláva ohromnú spleť smútku, rozhorčenia, ktoré vyvrcholia len nemým a otupným pozeraním na obrazovku.
Pri Za sklom je už divák zvyknutý na prvotriedny vizuál, hry s kamerou, zaujímavé zábery vytvárajúce zaujímavú mozaiku, moderne znejúci a minimalistický soundtrack, tieto elementy robia z tejto kriminálky artikel, za ktorý by sa Slovensko nehanbilo ani v zahraničí. Tretia séria pôsobí moderne, úderne, akoby tragický príbeh, paradoxne, vdýchol pointám novým život, čo len podčiarkuje celú smutnú skutočnosť, na základe ktorej nové pokračovanie vzniklo.
Negatívne postavy kraľujú
Samostatnou kapitolou je herecké výkony jednotlivých postáv. Na výkony Tomáša Maštalíra, Jána Koleníka, Zuzany Kanócz sú už diváci zvyknutí, keď prinášajú tvrdé stvárnenie svojich charakterov s maximálnym presvedčením. Veľmi zaujímavo pôsobí aj Jana Kolesárová ako nováčik, jej postava ešte zamieša kartami. To isté platí aj pri postave investigativného novinára Adama Bartoviča, ktorého stvárňuje Marián Mitaš. No druhá strana barikády, tam sa predvádza herecký koncert.
Zuzana Mauréry, Maroš Kramár, Jozef Vajda, Roman Luknár, Gregor Hološka, Alexander Bárta, notoricky známe tváre z rôznych seriálov, v ktorých stvárnili rôzne charaktery. V prípade mnohých sú diváci zvyknutí vidieť ich v rodinných alebo komediálnych polohách, kde ich charaktery sú neraz prvoplánové, no žiadané zo strany televízií. Za sklom im dovolilo predstaviť sa v poriadne kontroverzných a komplikovaných postavách, ktoré zvládli bravúrne. Zuzana Mauréry ako Kosatka je synonymom chladnej, vypočítavej a mimoriadne nebezpečnej osoby, s ktorou sa netreba zahrávať. Tichá voda brehy myje.
Maroš Kramár ako Vozner je kapitolou samou o sebe. Určite nie je čo hercovi závidieť, prevteliť sa do postavy, ktorej predlohou je človek zodpovedný za mnohé zločiny. Prekvapuje aj Alexander Bárta alias „Babka“, herec nemal v poslednom období šťastie na úlohy, ktoré by zarezonovali, no úloha skorumpovaného policajta, popritom zbabelca, hochštaplera mu sedí ako uliata. Luknár ako premiér s „jeho“ Majkou predstavujú tragický pohľad na vyslúženého politika, ktorému sa vymklo všetko spod kontroly a „jeho“ štátna radkyňa je len čerešničkou na torte.
Verdikt
Tretia séria, už na svojom začiatku, predviedla nekompromisný, ale aj skvelý začiatok, plný náznakov ďalšieho mimoriadne ťažkého vývoja deja, postupné a podrobné odhaľovanie všetkých možných prepojení je prísľubom prevalenia sa ďalšej lepkavej špiny, ktorá zaplaví obývačky divákov a zostáva len dúfať, že tí sa zamyslia nad všetkými skutočnosťami, ktoré vidia a nebudú mať potrebu si nahovárať, že ide o vymyslený príbeh.
Za sklom sa, našťastie, odtrhlo z reťaze. Netvári sa, že sa ide hrať so slovíčkami, natvrdo ukazuje realitu. Tá je však natoľko desivá, že radšej nech každý dúfa, že aspoň časť je fikcia. Pretože, ak nie je, tak nech Slovensko ochraňuje ten najvyšší.
Rýchle hodnotenie: Skvelé a mimoriadne ťaživé spracovanie. Povinná jazda pre každého Slováka.