Foto: TV Markíza
Čím ste chceli byť ako malé dievčatko? Klasicky – speváčka, herečka, princezná?
Áno, bola to klasika. Povolanie učiteľka som vylúčila veľmi rýchlo – nemám trpezlivosť. Nemohla by som byť ani lekárka – mala som problém čo len vidieť krv. Potom som si vymyslela, že by som mohla predávať pukance. Chcela som mať vozík na kolieskach.
Kedy ste si povedali, že herectvo bude „to pravé orechové“? Hneď po filme Dážď padá na naše duše?
V čase nakrúcania som mala 11 rokov. Vôbec by mi nenapadlo, že to v budúcnosti bude moje zamestnanie. Chodila som na základnú umeleckú školu a tvorcovia hľadali dievčatko do filmu. Bola som veľmi aktívna a spoločenská a išla som na kasting. Hoci som vôbec nerozumela, čo znamená ísť na kasting, vybrali si ma. Netušila som, že tento film odštartuje moju hereckú kariéru.
Mali ste pripravené zadné vrátka, keby vám to s herectvom nevyšlo?
Aj keď som v detstve nakrútila dva filmy a venovala sa dabingu, stále nebol môj cieľ stať sa herečkou. Chodila som na bilingválne gymnázium. Mala som predstavu, že budem ďalej študovať na vysokej škole, ale nevedela som, čo konkrétne. Možno jazyky, psychológiu, medzinárodné vzťahy, právo. Všetko som brala do úvahy. O ničom som však nebola na sto percent presvedčená. Potom prišla ponuka robiť seriál Obchod so šťastím pre Slovenskú televíziu. Následne som sa rozhodla ísť študovať na VŠMU, ale nevzali ma na prvýkrát.
Stihli ste už nakrútiť pomerne veľa filmov. Ktorý z nich je pre vás srdcovkou?
Najväčšia srdcovka je film Lóve. Myslela som si, že to bude študentský projekt, stretnú sa kamaráti a nakrútime príjemnú vec. Vôbec som nečakala, že to môže mať taký veľký úspech. Zacielilo to tú pravú skupinu ľudí a film sa na istý čas stal medzi mladými fenoménom. Je to film, na ktorý sa nedá jednoducho zabudnúť.
Foto: TV Markíza
Ako jedna z mála herečiek ste vyťažená aj v Čechách. Porovnajte našu a českú kinematografiu…
Čo sa týka samotného nakrúcania, tak Česko je väčší trh, čo znamená viac príležitostí presadiť sa. Nemôžem povedať, že by som cítila extra veľké rozdiely. Zažila som rôzne úrovne projektov. Účinkovala som v českom seriáli Ohnivé kuře, ktorý vysielala televízia Prima. Aj tam je na nakrúcanie málo času, je to taká pásová výroba, podmienky sú rovnaké ako u nás. Potom sú, samozrejme, filmové produkcie, kde sú podmienky lepšie. Nakrúcajú sa seriály, pri ktorých je viac času. Ale inak nemám pocit, že by slovenskí filmári boli na tom remeselne horšie.
Učíte sa poctivo češtinu alebo vás predabujú?
O mojej češtine sa nedá veľa hovoriť, pretože hrám väčšinou Slovenku. V septembri som dokončila film Teroristka s Ivou Janžurovou v hlavnej úlohe, kde som opäť Slovenka. Česi zrejme majú radi Slovenky a radi počúvajú slovenčinu.
Ešte sa vráťme k seriálom. Stále prevláda názor, že seriály sú čosi menej hodnotné a mnohí herci od nich radšej bočia. Aký máte názor na tento formát?
Vo svete sú seriály absolútny fenomén a sú momentálne divácky atraktívnejšie ako film. Seriály, ktoré sa vysielajú na Netflixe alebo HBO, sú svetového formátu a majú vyššiu kvalitu ako mnohé filmy.
A váš názor na slovenskú produkciu?
Čo sa týka Slovenska, aj u nás prichádza zmena, keď sa začínajú nakrúcať kvalitnejšie seriály. Rastie tlak spraviť menej dielov na vyššej úrovni, nerobiť všetko v štýle pásovej výroby. Ak by sme si udržali tento trend, tak by sme sa časom mohli dostať na úroveň európskych seriálov. Minimálne v Čechách sa to už deje. Nakrúcajú sa tam seriály s obmedzeným počtom epizód a robí sa to viac filmovo. Aj u nás sa v tom seriálovom mori nájdu lepšie a kvalitnejšie rybky.
Ste seriálová diváčka? Máte čas ich sledovať?
Som seriálový divák a venujem tomu pomerne veľa svojho času. Najmä zahraničnej produkcii, keďže nemám televízor a väčšinu slovenskej a českej produkcie nepoznám, pokiaľ nie je prístupná on-line. Som „Netflix a HBO pozitív“ a fungujem na seriáloch. Ako napríklad Dom z kariet, Hra o tróny, Narcos, Stranger Things, Príbeh služobníčky. Musím sa priznať, že posledné mesiace som nemala toľko času byť pred obrazovkou, preto ich je teraz pomenej. Posledný seriál, ktorý som videla, bol Maniac z dielne Netflixu s Emmou Stone a druhú sériu seriálu Sinner.
Foto: TV Markíza
Naposledy ste účinkovali v seriáli Sestričky, máte obľúbený seriál o lekároch?
Veľmi dlho sledujem Grey's Anatomy (Klinika Grace). Som veľmi šťastná, lebo nedávno sa začala už 15. séria a stále si to drží svoju úroveň. Z európskej produkcie som rada sledovala Most alebo Dark. Seriály sú skvelým prostriedkom na relax, keď po celom dni vypnete hlavu. Pre mňa je to častokrát inšpirácia. Pozorovať to herectvo, ktoré je úplne iné, ako je u nás zvykom. Hoci je štylizované, zároveň je civilné a v konečnom dôsledku autentické.
Podľa čoho zvažujete ponuku do seriálu?
Ide o skúsenosti a prax, keď ako herečka potrebujem hrať, učiť sa, naberať inšpiráciu. Momentálne som prešla fázou, keď som nejaký čas nenakrúcala vzhľadom na náročné životné obdobie a potrebovala som vypnúť. Po pauze má človek pocit, že je pripravený ísť pracovať, ale ponuky neprichádzajú hneď. Uvedomila som si, že to tak má byť a nie každá ponuka je pre mňa. Keď začali prichádzať, snažila som sa uvedomiť si, či sú pre mňa vhodné. Rozhodujúci je môj vnútorný pocit, intuícia. Podľa nej sa rozhodujem a snažím sa ju počúvať.
Prvým seriálom bol Obchod so šťastím pre vtedajšiu STV. Tento pokus sa neskončil úspechom. Ako si spomínate na svoju prvú seriálovú úlohu?
Bol to vôbec prvý denný seriál, ktorý sa rozhodla nakrútiť verejnoprávna televízia. Po veľmi dlhom čase stavila na pôvodnú tvorbu. Bol to jednoznačne odvážny krok, obsadenie bolo lákavé, boli tam všetci top herci. Zavolali ma na kasting a vzali ma. Mala som vtedy 18 – 19 rokov, čo bolo obdobie, keď som nebola presvedčená, či do toho chcem ísť. Spravili sme jednu sériu, druhá už nemala šancu vzniknúť. Myslím si, že slovenský divák na tento typ seriálu nebol pripravený. Možno bola chyba v spracovaní, v téme. Bolo to akási príprava na neskorší Panelák.
Foto: TV JOJ
Nasledoval úspešný Panelák, z ktorého sa stal fenomén. Stvárnili ste v ňom úlohu akčnej Niky…
Príbeh sa začal, keď sme sa do bytu nasťahovali tri dievčatá a moja Nika sa prejavovala spontánne, akčne, sympaticky. Bola to postava, ktorá nemala žiadne negatívne stránky, čo divák má radšej, ako keď sleduje rôzne mrchy. Svoje o tom vie Barbora Švidraňová, ktorá hrala Zdenku, negatívnu postavu. Ona sa potom veľmi dlho stretávala s tým, že ju ľudia vnímali ako mrchu aj v reálnom živote. Moja Nika bola víchor v tom pozitívnom zmysle slova. Mala som 20 rokov a Paneláku som venovala všetku svoju energiu a čas, keďže som ešte neštudovala.
Prečo ste teda opustili túto rolu?
Nastúpila som na VŠMU a škola sa stala mojou prioritou. Existovalo nepísané pravidlo, že prvé tri roky študenti herectva nemôžu robiť nič iné popri škole. Záviselo to, samozrejme, od ročníkového vedúceho a od toho, ako zodpovedne sme sa k štúdiu postavili. Štúdium je náročné a zaberá takmer sedem dní v týždni. Ďalšie nakrúcanie Paneláka teda nešlo skĺbiť so školou. A scenáristi už veľmi ani nemali kam moju postavu posúvať. Dohodli sme sa, že ju vypustia.
Popri účinkovaní v Paneláku ste stihli nakrútiť aj dve série nákladnejšieho seriálu Keby bolo keby, čo bola diametrálne odlišná úloha.
Paradoxne príležitosť robiť Keby bolo keby prišla ako prvá, ešte pred Panelákom. Mnohí diváci to ani netušia, lebo tento seriál išiel do vysielania neskôr a vtedy som už účinkovala v Paneláku. Andy Kraus si ma najprv vybral do Keby bolo keby a potom dostal nápad obsadiť ma aj do denného seriálu, kde potreboval nové postavy. Nakrúcanie bola neuveriteľná skúsenosť, robilo sa to štýlom, ktorý dovtedy u nás nefungoval, používali sa filmové kamery, štáb mal dostatok času na prípravu scén. Takýto druh nakrúcania seriálu som odvtedy na Slovensku už nezažila.
Foto: TV Markíza
Boli ste súčasťou aj seriálov Druhý dych, Hoď svišťom, Chlapi neplačú, kde ste stvárnili žánrovo iné postavy ako predtým…
Druhý dych bol zrejme prvý rýdzo romantický seriál v našich končinách a až potom prišli ostatné seriály tohto typu ako Kukučka, Chlapi neplačú alebo Búrlivé víno. Tam som hrala typickú pozitívnu postavu, nezáživnú, diváci tieto typy majú radi. Mala som tam však zaujímavý vývoj postavy. Rizikom pri dlhodobých seriáloch je zmena charakteru, keď scenáristi začnú písať zvláštne zvraty. Hoď svišťom bol sitkom, ktorý som si rada vyskúšala, aby som zažila nový žáner. Doteraz som hrala väčšinou pozitívne hrdinky. Boli to tie dobré, naivné dievčatá, čo sa pri Sestričkách, našťastie, zlomilo.
Účinkovali ste však aj v neúspešnom seriáli Klan. Bolo to pre vás ťažké?
Seriál vznikol na základe chorvátskej licencie. V krajine pôvodu to bol neuveriteľný hit a televízia JOJ to chcela skúsiť aj u nás. S týmito licencovanými seriálmi je to, podľa mňa, dvojsečná zbraň. Čo funguje niekde v zahraničí, nemusí fungovať u nás.
Kde sa pri Klane stala chyba, že pohorel?
Pri Klane bolo zaujímavé to, že hoci s Chorvátmi máme podobnú mentalitu, nakoniec to vôbec nezabralo. Prvú epizódu sme nakrúcali priamo v Chorvátsku. Vnímam to tak, že televízii sa nesplnili očakávania sledovanosti. Po dvoch alebo troch epizódach sa teda Klan rýchlo sťahoval z obrazovky, lebo nedokázal konkurovať seriálu Chlapi neplačú. Mám pocit, že to nebolo úplne najšťastnejšie riešenie, pretože diváci si musia k seriálu nájsť cestu a nemusí to byť láska na prvý pohľad.
Nezanevreli ste po tejto skúsenosti na účinkovanie v seriáloch?
Tento neúspech som nebrala tragicky, nebolo to osobné zlyhanie. Celú situáciu som vnímala triezvo, jednoducho to nevyšlo, ideme ďalej. Postrehla som síce v médiách články, že prinášam seriálom smolu a kde sa objavím, ten seriál skončí, čo bola hlúposť. Ale pobavilo ma to, lebo Klan bol jediný projekt, ktorý sa nepodaril. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a zrejme som nebola pripravená mať hlavnú úlohu v seriáli. Alebo to jednoducho nebol správny projekt.
Foto: TV JOJ
Zaujímavé je, že odhliadnuc od Klanu z vašich seriálových postáv ani jedna nebola vyslovene hlavná. Zmenilo sa to až so seriálom Sestričky…
Toto je veľmi zaujímavé, lebo nemám pocit, že by som bola hlavnou postavou v Sestričkách. Ostatné kolegyne majú svoj priestor, svoj príbeh, nemyslím si, že by moja Ema mala väčší priestor alebo si odkrojila väčšiu pozornosť.
Čím bola úloha v Sestričkách pre vás iná, že ste sa v nej po dlhšom čase opäť vrátili na obrazovku?
Všetko spolu súviselo. Možností vrátiť sa na obrazovku bolo viac. Pri Sestričkách som cítila, že ak to vyjde, bude to dobrý odrazový mostík. Samozrejme, absolvovala som kasting, rola Emy mi nebola ušitá na mieru. Verila som, že tento seriál je šanca, ktorá ma posunie z vyslovene pozitívnych postáv, aj keď Ema je nie je v žiadnom prípade negatívna. Práve preto je veľmi zaujímavá. Často som hovorila, že by som chcela hrať mrchu, negatívne postavy sú pre herca vďačnejšie. Je jednoduché vnímať veci čiernobielo, ale každá postava lavíruje na jednej aj druhej strane. Ak má postava tajomstvo, je to pre herca zaujímavé.
Ako sa vám hrá Ema? Patrí medzi tie najzáhadnejšie a vedie dvojaký život.
Ema je super! Táto postava ma konečne baví. Jej príbeh, jej reakcie v rôznych situáciách. Bola pre mňa veľkou inšpiráciou. Je mladá, má jasný postoj a názor na život, má pevné morálne zásady. Hoci má okrem zdravotnej sestry aj „druhú prácu“ (luxusný eskort – pozn. red.).
Sestričky sa stali za pár týždňov veľkým hitom. Viete prečo?
Sestričky sú opäť licencovaný formát, ktorý vo Fínsku funguje štyri-päť rokov. Opäť tu bolo riziko, či sa to u nás ujme, alebo nie. Netuším, prečo to tentoraz tak rýchlo ľudí chytilo. Je tu viac možností. Predsa len je to desaťdielny seriál z nemocničného prostredia. Písala som hlavnému producentovi a ďakovala som mu za túto príležitosť. Odvetil, že on ďakuje za dobre vykonanú prácu a za vieru, že to vyjde. Možno aj diváci vidia, že sme dali do toho všetko.
Nemáte problém s dlhodobým účinkovaním v jednom projekte?
Kým je čo hrať, viem si predstaviť aj dlhodobé účinkovanie v Sestričkách. Ja som pôvodnú verziu seriálu schválne nevidela. Preto netuším, či moja postava je tam počas všetkých sérií, alebo nie. Výhodou pri Sestričkách je, že nakrúcanie je nárazové. Dva alebo tri mesiace sa intenzívne pracuje a potom sa môžem venovať iným projektom. To je pre mňa veľmi atraktívne. Rada si nechávam pootvorené dvierka, nechcem sa pripútať k časovo náročnému projektu.
Takže v Oteckoch vás diváci asi neuvidia…
Myslím si, že nie. Tam je už veľa postáv. Nemám ambíciu byť každý deň na televíznych obrazovkách.
Mali ste špeciálnu zdravotnícku prípravu?
Pri nakrúcaní sme mali odborný dozor, pripravovali nás skutočné sestričky z Kramárov. Učili sme sa CPR, zavádzanie infúzií, pichanie injekcií. Nemuseli sme byť súčasťou operácií, potom však maskéri mali veľa práce s prípravou rekvizít. Jediný problém som mala s bravčovou pečeňou, ktorá vyzerala ako ľudská, a hnusil sa mi nemocničný pach. Neprekážalo mi, keď sme sledovali na obrazovke reálnu operáciu, ale ten zápach bol problém, pohľad nie.
Foto: TV Markíza
Aké bolo nakrúcanie prvej série?
Boli to intenzívne dva mesiace nakrúcania. Neprekážalo mi skoré vstávanie ani neskoré obrazy, pretože sa zišiel skvelý štáb a výborné kolegyne. Všetko fungovalo ako hodinky.
Ako ste vnímali svoje herecké kolegyne?
Kristínu Madarovú som nepoznala a stretli sme sa po prvý raz. Anikó Vargová je empatická a inteligentná herečka, ktorá rozmýšľa o tom, čo hrá. Bolo zaujímavé sledovať ju pri práci. S Danou Košickou sme sa stretli už pri Klane a pri Sestričkách sme sa veľmi zblížili. Je autentická herečka a bolo mi veľkou cťou hrať s ňou. Je pre mňa jednou z najlepších herečiek na Slovensku.
Okrem tváre je známy aj váš hlas. Čo sa vám najlepšie dabuje?
Dabing mám veľmi rada. Rada pozorujem, ako hrá a intonuje dobrý zahraničný herec. Dabujem napríklad Jennifer Lawrence a tá ma baví veľmi. Klasickým telenovelám som sa vyhla, hoci nie cielene. Pri dabingu je to tak, buď máte čas, alebo nie. Nie som typ, ktorý robí milión vecí naraz a zbytočne sa stresuje.
Svoje súkromie si strážite. Prezraďte, ako trávite svoj voľný čas?
Rada idem do kina, pozerám seriály, cvičím jogu, stretávam sa s priateľmi, jem kvalitné jedlo a pijem dobré víno, cestujem. Nie je to nič nezvyčajné. Chodím skoro spať a skoro vstávam. Kedysi som dlho vyspávala, teraz mám pocit, že počas spánku mi niečo uteká.
Aké sú vaše najbližšie pracovné plány?
Český film Teroristka bude mať premiéru na jar. Hrajú v ňom herecké esá ako Iva Janžurová, Eva Holubová, Táňa Vilhelmová. Bol to pre mňa silný zážitok. Aj keby som už nikdy nič nenakrútila, tak som nesmierne šťastná, že som bola súčasťou tohto projektu.
Kristína Svarinská
Narodila sa 14. mája 1989 v Bratislave. Študovala na jazykovom gymnáziu, potom na VŠMU. Pred kamerami debutovala už ako 11-ročná vo filme Dážď padá na naše duše. Hrala vo filmoch Neverné hry, Lóve, Colette, V tichu, 10 pravidiel, ako zbaliť dievča, Sedem zhavranených bratov, Bezva ženská na krku, Najlepší priateľ a na jar bude mať premiéru film Teroristka. Účinkovala v mnohých seriáloch, naposledy na Markíze v lekárskej dráme Sestričky.