A jeden veľký paradox, ktorý sa v slovenských podmienkach často nestáva. Prilákal vo väčšej miere mladšie publikum. Cieľovku, o ktorej každá televízia sníva a vo väčšine prípadov ju nevie správne osloviť a seriály zachraňujú starší diváci.
Milenky počas posledných týždňov vyhrávali v komerčnej skupine 12–54, v celkovom publiku prvenstvo nikdy nedokázali obhájiť. Aj napriek tomu možno hovoriť o úspechu, podmaniť si atraktívnu skupinu divákov sa podarí len málokedy. Pravdou však je, že výkon zrejme najnákladnejšieho seriálu Markízy tejto sezóny postupne klesal. Prvú sériu sledovalo priemerne celkovo 400-tisíc Slovákov, s príchodom ďalšej série krivka smerovala nižšie o stotisíc divákov.
Malé zmeny
Televízia odvysielala dvanásťdielny príbeh bez prestávky, rozdelila ho iba na dve šesťdielne sezóny. Prvá séria mala kopec pozitív, ale aj negatív. Najviac jej bola vyčítaná triviálnosť a pomerne ťažko uveriteľný vývoj deja. V mnohých prípadoch to celé zachraňoval moderný vizuál seriálu alebo dokonalý styling hlavných hrdiniek, na ktorom sa doslova vyjašili.Druhá séria sa posunula o rok a zrejme týmto krokom sa mali zmazať prešľapy tvorcov, ale aj postáv. Nezmazali sa. Len sa preskupili medzi postavami. Seriál ako celok však pôsobil jednoliato a divákov nevyrušovali žiadne experimenty, ktoré by nasilu oddeľovali obe série.
Sympatické však bolo, že niektoré charaktery dostali uveriteľnejší príbeh. Ako napríklad Sandra (Pauhofová), ktorá v prvej šestici epizód bola vykreslená ako emancipovaná dračica bez emócií, ktorá neverila na lásku, kým ju nestretla.
V druhej sérii táto postava pristála pevne nohami na zemi, čo dovolilo aj samotnej Pauhofovej dať jej postave ľudskejšie prevedenie. Jej Sandra sa – prekvapujúco – vydala, aby prehlušila starú lásku. Zostala však uväznená vo zväzku, ktorý jej nevyhovoval. Aj ten najväčší skeptik totiž prišiel nato, že deliť sa o manžela nie je to pravé orechové. Razom sa jej postava stala uveriteľnejšia a príjemnejšia. Pauhofová sa omnoho lepšie popasovala s touto novou polohou jej postavy ako v prvej sérii.
To isté platí aj pre Antóniu Liškovú a jej Kristínu. Zatiaľ čo v prvej sérii jej príbeh bol zaťažený tajnou eutanáziou svojho milenca a následného vzťahu s jeho synom, tentokrát sa zaplietla do ďalšieho milostného trojuholníka. Tentokrát do jej života vstúpil priateľ z minulosti Vilo (Kovaľ) a kolega z nemocnice Adam (Vašák). Hoci sa Kristína snažila bojovať so svojimi citmi, zaplietla sa s oboma a jej príbeh nabral nečakaný smer, keď sa veľmi rýchlo všetko prevalilo.
Príbehy, ktoré nezabrali
Menej šťastia na príbehu mala Miša (Norisová) a Zuzana (Marcinková). Tam sa tvorcovia rozhodli pokračovať v ich príbehoch, ktoré diváci poznali z prvej série. A to bola zásadná chyba. Pri Marcinkovej bolo vidieť, že herečka sa nevie stotožniť s postavou chronickej klamárky, ktorá dvakrát podviedla svojho manžela. Herečka vlastne celú sériu prešla s jedným kamenným výrazom na tvári a aj kričala potichu. Celkom ťažko sa dalo veriť jej príbehu, keď po prvej nevere sa kajala a o nejaký čas spravila rovnakú vec, pričom aspoň teraz niesla väčšie následky. Rozpadlo sa jej manželstvo s Petrom (Bárta) a zostala sama.
Zápletka Mišy tentokrát vyhrala cenu o najabsurdnejší vývoj. Počas prvej série si pracne budovala vzťah s Viktorom (Latinák), aby počas druhej sa rýchlo rozpadol. Matka v domácnosti stihla vypátrať pravdu o minulosti partnerovho manželstva. Neštítila sa aj „nenápadne“ ho sledovať a doviedol ju priamo do ústavu, kde roky skrýval svoju mentálne narušenú manželku (Mičkovicová). Miša, ktorá sa postupne vyprofilovala do polohy zúfalej manželky z rovnomenného seriálu, pravdu neuniesla a začala koketovať s Lukášom (Ťapák) a vypekať koláčiky, aby sa následne mohla opäť vrátiť k Viktorovi.
Ako na horskej dráhe
A práve vzťahové zákruty, ktoré by ustál asi máloktorý divák boli kameňom úrazu aj druhej série. Neprišla žiadna zmena oproti prvej sérii. Práve pokračovanie bolo oveľa lepšie ako začiatok seriálu. Príbeh však bytostne potreboval väčší priestor, aby sa životné peripetie štvorice žien mohli uveriteľnejšie rozvinúť, skomplikovať sa a postupne rozmotávať tempom, s ktorým by sa vedeli stotožniť aj prizerajúci sa diváci. Celé by sa dalo prirovnať k horskej dráhe. Divák sedí pripútaní vo vozíku a v plnej rýchlosti je „otrieskávaný“ zo strany na stranu zvratmi, ktoré musia rýchlo prísť, lebo celá šou sa skončí už po šiestich epizódach.
A opäť na tomto probléme stroskotala uveriteľnosť príbehu. Zmestiť do malého počtu epizód osudy štyroch žien a pritom mať ambiciózny príbeh pre každú jednu sa jednoducho nedá. Vo výsledku celý seriál vyznieva priam ťažko uveriteľne, keď sa hlavné hrdinky v priebehu piatich minút rozhodnú o svojom osude alebo robia zásadné rozhodnutia alebo prešľapy, ktoré potom trýznivo ľutujú pri fľaši vína a vyšperkovanom stole plnom dobrého jedla ako z módneho časopisu.
V druhej sérii však nastala zaujímavá zmena. Nerozlučné kamarátky mali, tentokrát, aj pred sebou tajomstvá a nezdieľali medzi sebou do úplných detailov svoje problémy, čo sa dovtedy nestalo. Problémy, ktoré si spôsobili si postupne aj „vyžrali“ a až neskôr o nich hovorili. Tento fakt dodával akési uveriteľnejšie spracovanie alebo uzemnenie nadneseného, častokrát banálneho, príbehu, keďže priateľstvo bolo akýmsi majákom v celom príbehu. Len na priateľstvo sa dalo spoľahnúť, keď život haproval.
Pokračovanie sa nekoná
Paradoxne na celom seriáli bol záver najlepší. Nerozlučné priateľky sa rozhodli spraviť dôležité rozhodnutia a svoje životy vzali pevne do rúk. Sandra dala zbohom obom osudovým mužom a dala šancu samej sebe. Miša dala druhú šancu Viktorovi, Kristína dostala druhú šancu od Adama a Zuzane sa rozpadlo manželstvo a zostala sama. Zaslúžila si to. Neboli to prvoplánové happyendy. Ženy sa ocitli na prahu novej kapitoly, v ktorej majú šancu na reparát, aby sa opäť dostali do situácií, ktoré ich nútia ísť samým proti sebe.
Hoci sa ocitli na prahu nových príbehov, Markíza sa rozhodla, že ich mapovať ďalej nebude. Podľa oficiálneho stanoviska televízie išlo o jednorázový projekt a tak Milenky odchádzajú do zabudnutia, pričom práve v takejto produkcii by mal trhový líder pokračovať a pokúšať sa prinášať zaujímavejšie námety, nákladnejšie produkcie a nie nízkonákladové sitkomy s prízemným humorom, ktoré možno lákajú divákov, no seriálovú úroveň stále ťahajú späť.