Hľadať
Notifikácie 📣

Chceš dostávať čerstvé novinky?

Sledujte nás
Nastavenia súkromia

Takto chránime tvoje údaje - GDPR

domov O seriáloch Televízia

Režisér Bebjak: Vznikajú seriály, ktoré diváci chcú vidieť

Diela Petra Bebjaka v súčasnosti pútajú pozornosť verejnosti. Pod jeho režisérskou taktovkou vznikol seriál Za sklom, v ktorom sú "náhodne" skryté paralely so slovenskou realitou. Pripravuje minisériu Trhlina, ktorá by mala byť niečím prelomovým. Stále rezonuje úspech filmu Čiara a minisérie Spravodlivosť. V súčasnosti režisér pripravuje nový film o druhej svetovej vojne.

16.05.2018 07:00
debata (7)
Režisér Peter Bebjak. Foto: TV Markíza
Peter Bebjak, Režisér Peter Bebjak.

Čo vás viedlo k výberu povolania – režisér?

Na strednej škole som si povedal, že by som chcel toto povolanie vyskúšať. Neviem povedať, v čom spočíval prvotný impulz, keďže moje aktivity dovtedy boli diametrálne odlišné. Buď som tancoval vo folklórnom súbore alebo som hral divadlo, recitoval. Keď nastal čas podať si prihlášku na vysokú školu, tak som ju podal na VŠMU na odbor réžiu. Lenže v tom roku tento odbor neotvárali, a tak som vyskúšal herectvo. Nevzali ma, ale dostal som šancu v bábkovom divadle, neskôr som sa na školu predsa len dostal.

Študoval som bábkoherectvo a neskôr prestúpil na herectvo. Potom sme sa s Braňom Mišíkom, spolužiak z herectva, rozhodli, že skúsime réžiu. Opäť to bola otázka náhody, nerobil som si dopredu žiadne scenáre, že týmto smerom sa chcem uberať. Jediný krát – 16. novembra 1989 som s dokumentaristom Ivanom Kočnerom nakrúcal moju “surealnu víziu”, lenže deň nato prišla revolúcia, a tam sa skončil môj prvý filmovo réžijný pokus. Asi som nechcel byť len interpretom, chcel som byť ten, čo inšpiruje iných a to ma viac bavilo.

Aký ste režisér?

(smiech) Som typ režiséra, ktorý sa skôr necháva ovplyvniť. Samozrejme, musím ovládať materiál, ktorý nakrúcam. Musím si byť istý a zorientovaný, aby v prípade, keď spravím nejakú zmenu, som vedel, čo táto zmena vyvolá ďalej. Rád sa nechám ovplyvniť priestorom, hereckou situáciou, čo mi ponúkne herec a keď je to niečo zaujímavé, rád to využijem. Aj keď je režisér hlavou filmu, tak vždy sú tam ďalšie časti, ktoré sú potrebné na to, aby celé dielo vzniklo. Rád si nechávam poradiť, ale aj inšpirovať sa. Preto dúfam, že aj ja som inšpiráciou pre druhých.

Všetko je to o miere. Je to psychológia, keďže každý človek je iný, každý herec je iný. Preto, ak tvorivý proces smeruje zlým smerom, musím to vedieť uťať v správnej chvíli.

Máte obľúbených hercov, s ktorými vyslovene radi spolupracujete?

Mám rád hercov, pri ktorých som si istý, že kvalita – talent, ktorým sú obdarovaní, dodá postavám niečo navyše, nielen čo je napísané v scenári. Sú to ľudia, ktorí nadmieru uvažujú nad svojimi postavami – Tomáš Maštalír, Zuzana Mauréry, Rebeka Poláková, Noel Czuczor alebo Juraj Loj. Napríklad Juraj Loj je úplne iný v divadle, než ako ho majú ľudia zafixovaného z Búrlivého vína. Je to človek, ktorý absolútne inak vníma a túži po postavách, ktoré sú rozorvané, v niečom extrémne. Je schopný pre tú postavu spraviť vonkajšiu aj vnútornú premenu – žiť tie postavy. A to o ňom vie len máloktorý divák.

Čo musí mať námet, aby vás presvedčil, že to chcete konkrétny projekt?

Musí mať silný príbeh a myšlienku. Musím vidieť, že tomu príbehu viem ešte nejakým spôsobom pomôcť a posunúť ho ďalej. Vtedy ma práca veľmi baví.

O ktorom vašom seriáli ste si povedali ešte pred jeho vznikom, že by mohol byť v určitom zmysle niečím prelomový?

Prvým míľnikom bol dokument Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Bol to žáner, v ktorom boli zahrnuté rekonštrukcie prípadov – prvok, ktorý sa dovtedy na Slovensku nepoužíval. Bol to odrazový mostík aj pre kriminálnu tvorbu. Na základe tejto práce sme totiž neskôr vytvorili pre Markízu Mesto tieňov. To bol ďalší míľnik, pretože dovtedy na obrazovkách takéto slovenské kriminálky neboli.

Potom sa začala výroba pre televíziu JOJ, kde som participoval na projekte Ako som prežil, čo nebol štandardný seriál. Bola to séria príbehov, ľudských osudov, v ktorých sme ukázali, ako sa ľudia musia pobiť so životom, ktorý vie byť krutý. Nasledovali Odsúdené, to bol zase iný typ práce, ponúkli sme divákovi iné prostredie, ktoré slovenský divák dovtedy nepoznal. Tieto formáty sme v DNA Production sami vyvíjali. Okrem toho tu boli aj projekty, ktoré si vytvorila sama televízia, a my sme ich len zrealizovali.

Žiaľ, práve, Mesto tieňov odišlo niekam do stratena…

Druhá séria sa vyrobila v čase, keď prišla celosvetová hospodárska kríza, a tým pádom nebola odvysielaná v pôvodne zamýšľanom slote. Potom sa odkladala dva roky a nakoniec išla do vysielania bez väčšej kampane.

Miniséria Spravodlivosť v susedných Čechách sa... Foto: DNA Production
Spravedlnost, spravodlivosť, bebjak, Miniséria Spravodlivosť v susedných Čechách sa dočkala veľkého uznania, získala aj Českého leva.

Pomerne veľká časť vašej tvorby pozostáva z televíznych seriálov. V čom spočíva váš prístup k tvorbe pre televízneho a filmového diváka?

Seriálový divák je pohodlnejší. Čaká oddych, relax, zábavu. Ťažšie osudy hrdinov chce prežiť len malé percento divákov. Netvoria mainstreamovú časť cieľovej skupiny. Preto aj televízie hľadajú formáty, ktoré najviac ulahodia univerzálnemu divákovi, aby mohol jednoducho povedané „vypnúť“,chce vidieť známe tváre, chce dostať istú formu zábavy. Týmto parametrom sa musí prispôsobiť celá tvorba, ak je jediným kritériom sledovanosť.

Pri filmovom divákovi je to iné. Filmový divák si vyberie, čo chce vidieť. Tým pádom ide pozerať niečo, načo je pripravený a vie, čo má od vybraného filmu/seriálu očakávať. Klasický, seriálový, divák si vezme do ruky „ovládač“, prepína programy a hľadá, či ho niečo nezaujme. Ak áno, zostane to pozerať.

Paradoxne, slovenský divák je k takémuto prístupu veľmi kritický a slovenské seriály sú podrobované ťažkej kritike zo strany bežného diváka.

Televízie sa riadia číslami sledovanosti. Ak daný program, ktorý niektorí diváci nazývajú “brakom”, má sledovanosť, tak televízia vsadí na istotu a bude vyrábať také typy podobných formátov, ktoré prinesú dostatočné výsledky, kým sa vkus diváka nezmení. Ak sa zmení, napríklad pri denných seriáloch, ktoré diváci vydržali dlho pozerať a neskôr sa ich prejedli, lebo televízie ich ponúkali v podvečer aj v hlavnom vysielacom čase.

Preto aktuálne vznikajú seriály, ktoré majú menej epizód, uzavretý dej, a tým tu vzniká väčšia variabilita pre tvorcov, ale aj televízie. A má to aj praktický rozmer. Je ľahšie stiahnuť z vysielania 8-dielny seriál, ako 45-dielny.

Čo vás fascinuje na formáte seriálov?

Na seriáli je dôležité, že vyvoláva ďalšie očakávanie od ďalších epizód. Keď je dobre napísaný seriál a v závere každej časti je vsunutý dobre zvolený háčik, na základe ktorého si pustíte ďalšie a ďalšie časti, ktoré dokážu na dlhší čas upútať na seba pozornosť. Seriál má tú výhodu, že môže dlhšie rozvíjať postavy, môže si dovoľovať robiť logické a nelogické zvraty, meniť charaktery postáv, pretože má k dispozícii viac času. Pri filme to sú dve hodiny, pri seriáloch aj 16 hodín. Hovorím o seriáloch, ktoré neponúkajú iba informačnú vatu.

Bebjak navštívil tábor v Osvienčime, v... Foto: DNA Production
Peter Bebjak, Bebjak navštívil tábor v Osvienčime, v súčasnosti pripravuje film Správa.

Je ťažké nakrúcať seriály na Slovensku?

Je to otázka dôvery a akú mieru slobody doprajú televízie tvorcom. Je to individuálne. Je to viac o ľuďoch, ako o televíziách. Ak je dobrá téma, keď to baví hercov, štáb, vtedy veľmi radi všetci chodia do “práce”. Ak vzniká produkt, ktorý má len vyplniť prázdne miesto vo vysielacej štruktúre, tak sa stráca nadšenie.

Ktoré žánre sú najmenej vďačné, slovenský divák sa javí ako veľký kritik. Vadí mu romantika, snaha o humor, banálnosť kriminálok…

Práve to je veľmi zaujímavé, lebo na romantické veci Slováci reagujú, aj keď s kritikou. To je niečo podobné ako šport, ktorému každý rozumie a každý je naň odborník. Takisto sa každý rozumie seriálom a filmom, ktoré práve pozerá. Buď napĺňajú alebo nenapĺňajú očakávania. Ak nie, tak dáva najavo, že je s tým nespokojný.

V čom spočíva negatívny pohľad na seriály, ktoré ešte nestihli svoju premiéru?

Skôr mám pocit, že to viac vypovedá o človeku ako jednotlivcovi, ak sa podobne vyjadruje ešte skôr, než by program vôbec videl. Ale samozrejme, každý má právo na svoj názor. Tvorcovia, aj televízie hľadajú cesty a vždy ich niečo ovplyvní. Ako keď prišla Horná Dolná a divákom sa zapáčil humor. Potom veľmi rýchlo prišli ďalšie komediálne seriály a zrazu chcú všetky televízie vysielať comedy žáner.

Vznikli Prázdniny, rodinný seriál, kde otcovia s deťmi prežijú bláznivé letné dobrodružstvo a začali sa tvoriť žánrovo podobné formáty. Televízie sa jednoducho navzájom inšpirujú vecami, ktoré vo väčšej miere zarezonujú. Chýba tu ale akýsi líder v tvorbe, ktorý by dával priestor aj iným typom seriálov. Väčšinového diváka si „roztrhajú“ komerčné televízie a tá menšia časť diváckej základne, ale je tu stále dosť veľká skupina ľudí, ktorá preferuje niečo úplne iné.

Pre ilustráciu, koľko trvá, kým sa seriál dostane na obrazovku?

Sú dva extrémy. Pri Ako som prežil to boli uzavreté príbehy, každú časť písal iný tím autorov, a niekto iný režíroval a medzi zadaním a odvysielaním ubehli len tri mesiace. Takže veľmi rýchly sled udalostí.

Pri Spravodlivosti ubehlo pol roka, keď sme prvotnú ideu predstavili producentke Kateřine Ondřejkovej. Od toho momentu sa písal scenár, to trvalo rok. Pol roka sa pripomienkovalo a pripravoval projekt, ktorý sa predstavoval programovej rade ČT, ktorá ho prijala s tým, že o dva roky sa môže začať produkovať. Takže ubehli štyri roky, kým sa to celé zrealizovalo. Každý seriál je individuálny. Niekedy seriály vznikajú veľmi rýchlo a sú ušité horúcou ihlou a niekedy je ten čas omnoho dlhší, pričom aj dlhodobo pripravovaný seriál môže pohorieť, lebo neviete diváka správne odhadnúť. Presný recept neexistuje.

Režisér Peter Bebjak pri nakrúcaní rozprávky... Foto: DNA Production
peter bebjak, Režisér Peter Bebjak pri nakrúcaní rozprávky Vianočné želanie.

Váš názor na súčasnú seriálovú tvorbu?

Nastal obrovský seriálový boom. Zrazu v zahraničí veľké štúdia pochopili, že je tu obrovský trh a obrovské možnosti, ako zarobiť. Zapojili sa veľké spoločnosti, veľkí producenti, veľkí režiséri. Razom seriály majú veľké filmové hviezdy a tým, že sa trh tomuto prispôsobil, tak aj konkurencia je obrovská. To je vidieť aj vo filmovom odvetví. Filmy sa delia na niekoľko častí, ktoré postupne po roku prichádzajú do kín a akoby sa aj filmové spracovania viac „seriálizovali“.

Tento fenomén zmenil aj kinematografiu. Spoločnosti, ktoré sa venujú výhradne seriálom, hľadajú odvážnejšie témy, odvážnejší spôsob spracovania, aby sa vymedzili voči konkurencii a zaujali divákov. A to je presne o tom jednom hráčovi, o ktorom som už hovoril, ktorého by sme potrebovali aj na slovenskom trhu. Niečo, čo by vytvorilo protiváhu a posúvalo kreativitu a tvorbu. Čo sa týka slovenskej tvorby, tak poznám veľa tvorcov, ktorí by radi priniesli odvážnejšie projekty. Určite by všetky neuspeli, ale aspoň by sa skúšalo a hľadalo. Všetko je to o hľadaní spôsobu. Avšak v našich podmienkach kritériá nastavujú televízie.

Máte nejaký nápad, ktorý by tieto zabehnuté slovenské stereotypy rozbil?

Nejde o to niečo rozbiť. Ide o to dať väčší priestor kreativite, väčší komfort natáčaniu, viac peňazí. V zahraničí to funguje tak, že peniaze sú dané do produkcie, lebo televízie vedia, že sa im vrátia. Lenže oni majú celosvetové pokrytie.

Osobne zo seriálov si pozriem jednu, dve epizódy. Nemám toľko času, aby si pozrel za víkend celú sériu. Pre mňa je práca aj moje hobby. A keď si urobím voľný čas, tak ho chcem využiť tak, aby som nič nepozeral a nevenoval sa seriálom.

Za sklom je späť, po niekoľkých odkladoch a rôznych dohadoch o dôvodoch stiahnutia z vysielania. Aký máte názor na stiahnutie seriálu?

Na toto neviem odpovedať, lebo nie som ten človek, ktorý rozhodol, že seriál sa stiahne. Tie dôvody vedia v televízií a vedia presne, prečo to tak spravili. Nechcem špekulovať. Zrejme už ale prišiel ten správny čas, keď sa mohol vrátiť do vysielania.

Nakrútili ste veľa seriálov. Ktoré z nich boli pre vás niečím špeciálne?

Je zbytočné sa vracať k niečomu, pretože vznikali za iných podmienok. Aj človek má viac skúseností a môže ich využiť vo svoj prospech v budúcnosti. Ťažko je menovať seriál, pri ktorom niečo vyšlo alebo nevyšlo.

Film Správa bude o úteku Wetzlera a Vrbu z... Foto: DNA Production
Sprava obhliadka Osviecim Peter Bebjak Film Správa bude o úteku Wetzlera a Vrbu z Osvienčimu v 1944.

Povedzme si viac o Trhline, je málo projektov, o ktorých sa tak veľa hovorí v čase, keď sa len nakrúcala…

Je to také isté tajomstvo ako kniha (Jozef Karika – Trhlina pozn.red.), na základe ktorej Trhlina vznikla. Už tá v sebe nesie tajomstvo , čo je pravda a čo je nie. Je to podobné ako Záhada Blair Witch, keď aj racionálni ľudia začnú postupne pochybovať o pravdivosti práve kvôli možnosti overiť si niektoré veci cez internetové odkazy, ktoré sa skutočne dajú vyhľadať. Napríklad to, o čom sa píše v knihe sa už písalo dávno a aj zmiznutia sú reálne.

Vyrastal som blízko Tribeča a vždy sa tam tieto tajomné historky tradovali. Nebolo to na dennej báze, ale keď sme sa niekam chystali, tak ľudia hovorili – „dávajte si pozor, tam sa strácajú ľudia“ – a táto záhada v ich podvedomí stále žije. A toto sa mi veľmi páčilo. Lebo aj z tej knihy sa stal fenomén. Je veľa ľudí, ktorí ju prečítali a je veľa ľudí, ktorí o nej len počuli a napriek tomu vedia, o čom je a to ich fascinuje. A to budú aj naši diváci.

Držali ste sa výhradne knižnej predlohy?

Snažili sme sa v rámci adaptácie udržať, čo najviac vecí, ktoré sú v knihe. Niektoré časti sú však napísané komplikovane a ťažko by boli zrealizovateľné, takže sme ich museli upraviť, aby sedeli do príbehu a dali sa nakrútiť v rámci našich možností. Povedal by som, že na 80% sa držíme knihy.

Diali sa počas nakrúcania nejaké zvláštne veci, keď ste nakrúcali na tajomných miestach?

(smiech) Keď niekto niečomu verí, tak nájde rôzne náznaky všade. My sme sa sústreďovali na prácu. Určite však mnohí pociťovali určitú neistotu, keď sa mal niekto presúvať sám alebo v noci cez les – myšlienky typu, že ho vidíme možno naposledy alebo o tri mesiace. V tom sa skrýva aj odkaz Karikovej knihy. Každý rozumný človek vie, že by to tak nemalo byť, ale okolo nás je tak veľa nevysvetliteľných veci, že čo ak ja sa stanem hračkou týchto nevysvetliteľných okolností.

Rozprávka by sa mala dostať do vysielania už... Foto: DNA Production
bebjak, vianočné želanie, Rozprávka by sa mala dostať do vysielania už počas tohtoročných Vianoc.

Miniséria Spravodlivosť okrem Českého leva dosiahla veľký úspech a námet kúpila produkčná spoločnosť Matta Damona a Bena Afflecka. Ako sa niečo takéto podarí v našich končinách?

Česká televízia, ktorá vlastní práva a pre ktorú sme Spravodlivosť vytvorili, minisériu ponúkala na predaj. Tam si tento formát všimla ďalšia spoločnosť, ktorá sa venuje predaju formátov a tá ho ďalej posunula ich produkčnej spoločnosti. Som rád, že videli potenciál, ktorý v sebe tento projekt má. Chcú si z toho vytvoriť vlastný seriál s väčším počtom epizód.

Príbeh v sebe skrýva silný odkaz, keď mladé dievča spáchalo zločin, ktorý vyšetruje jej vlastný otec a ten zametá stopy, aby sa páchateľ nikdy nenašiel. Popritom sa odhaľuje pravá podstata dievčaťa a on precitá zo slepej otcovskej dôvery. Okrem toho je to príbeh 13 ľudí, ktorí bez toho, aby vedeli, že sa nejaký zločin stal, sú nim ovplyvnení.

Aký to je pocit byť súčasťou projektu, ktorý smeruje do zahraničia?

Je dobré, ak sa niečo také stane. Dáva to aj ostatným tvorcom nádej, že sa môže stať zázrak. A keď sa stane viacero týchto zázrakov, tak aj naše sebavedomie a hrdosť budú rásť.

Viete ako bude ďalej prebiehať práca s týmto námetom?

To je už výhradne na Američanoch. Viem, že to má robiť tím scenáristov, ktorý pracoval na seriáli True Blood (Pravá krv) a majú z toho spraviť viacepizódny seriál, a teda sa budú aj príbehy viac upravovať a rozširovať.

Ako vnímate ocenenia? Má pre vás väčšiu hodnotu divácky ohlas alebo cena od odbornej poroty? Najhodnotnejšie je, keď sa to spojí. Keď projekt rezonuje aj medzi divákmi, aj na festivaloch. Aký je režisérsky sen?

Mám rád, keď sa môžem niečo nové učiť. V súčasnosti pre RTVS nakrúcam rozprávku Vianočné želanie. Je to úplne niečo nové a iné, ako robiť drsnú kriminálku. Hľadáme ten správny pomer emócií, aby rozprávka priniesla na Vianoce pokoj a mágiu. A môžem si vyskúšať úplne niečo nové.

Tento rok je zaujímavý v tom, že pracujem na Trhline, čo je mysteriózny thriller a vzápätí rozprávka, ktorá má v sebe magické prvky. V niečom je to rovnaké a v niečom úplne odlišné.

Pripravujeme aj film Správa o úteku Wetzlera a Vrbu z Osvienčimu v 1944. Je to príbeh, ktorý je dôležité zrealizovať. Lebo máme dvoch hrdinov, Slovákov, ktorí riskovali svoje životy, aby vyniesli správu o tom, čo sa v týchto vyhladzovacích táboroch v skutočnosti dialo. A na takýchto ľudí by sme mali byť hrdí.

Film Správa bude o Slovákoch, ktorí riskovali... Foto: DNA Production
peter bebjak, Film Správa bude o Slovákoch, ktorí riskovali svoje životy, aby vyniesli správu o tom, čo sa v týchto vyhladzovacích táboroch v skutočnosti dialo.

Peter Bebjak

Režisér, producent, scenárista. Absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore herectvo a v roku 1999 v odbore filmová a televízna réžia. Začínal krátkymi filmami Expetacio, Miraculus, Štefan. V rámci televíznej tvorby režíroval úspešný dokumentárny seriál Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, seriály Mesto tieňov, Ako som prežil, Odsúdené, Dr. Ľudsky, Za sklom. Pripravuje minisériu Trhlina a film o úteku Wetzlera a Vrbu z Osvienčimu v 1944. Okrem réžie sa venuje vývoju a tvorbe žánrových filmov, písania námetov a scenárov.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #režisér #televízia JOJ #Peter Bebjak #Za sklom #oseriáloch #miniséria Trhlina