Zatiaľ, čo komerčné televízie vyrukovali s novinkami viac-menej v prvých hodinách nového roka, RTVS predstavila Maxa v čase, keď sa situácia pomaly upokojuje a divák opäť pátra po ďalšej alternatíve. Tou by mohla nevšedná kriminálka, ktorá vznikla v koprodukcii s Českou televíziu a režisérskou taktovkou Jiřího Chlumského. Jedenásťdielny seriál predstaví jedenásť prípadov, ktoré budú mať svoj úvod, jadro a záver.
Prečítajte si rozhovor s Jurajom Kukurom: Nespĺňam predpoklady dobrého herca
Je pravdou, že náš región trpí značnou žánrovou limitáciou, ktorá dovoľuje tvorcom prinášať dôveryhodné seriály – vo väčšine prípadov – buď v podobe komédie, historickej alebo lekárskej drámy a kriminálky. V posledných rokoch vzniklo na Slovensku niekoľko pokusov o vznik realisticky pôsobiacich kriminálok (Mesto tieňov, Kriminálka Staré Mesto, Za sklom), mnohé zapadli prachom, niektoré zaujali – minimálne tretia menovaná. Slováci si postupne zvykajú na vyššiu kvalitu seriálov, preto tvorcovia musia aj v rámci jedného žánru ponúknuť niečo nové, neopozerané, čo je v konečnom dôsledku veľmi ťažká úloha. Touto chorobou trpí aj inšpektor Max.
Stále o tom istom?
Šablóna o namyslenom, arogantnom, no mimoriadne schopnom vyšetrovateľovi, ktorý dokáže vyšetriť aj ten „najzapeklitejší“ prípad vďaka svojmu dokonalému umu tu už niekoľkokrát bola. Či už v domácom alebo zahraničnom prevedení. K tomu treba pripočítať mladého neskúseného kolegu, mierne nekompetentného šéfa a základ na neoriginálny seriál je na svete. Zachrániť vznikajúci problém môže obsadenie. Čo v Maxovi podarilo. Juraj Kukura svojej postave vdýchol neopakovateľný prejav. Lenže naráža na fakt, že diváci mu to už nemusia veriť.
Zoltán „Zoli“ Max je nepolepšiteľný sukničkár, rebel odmietajúci autority, a tak aj žije – raňajkuje klobásu, alkohol mu tiež nie je cudzí. Pomerne zvláštne vyznieva začiatok seriálu, keď sa Zoli driape z postele a „pipke“ vo veku jeho potenciálnej vnučky šepká, že si ju možno raz vezme za ženu. A ďalších 15 minút je neustále podčiarkovaná skutočnosť (keby to divák náhodou nezachytil), že Maxovou posteľou prešiel zástup mnohých žien a žiadna mu neodolá.
Pri všetkej úcte, celý tejto jeho bujarý nespútaný prejav už pôsobí rušivo a nedôveryhodne a je to už „trošku“ cez a scenár zbytočne tlačí na pílu. Možno, keby postava mala o dvadsať rokov menej, tak by to pôsobilo ešte sviežo. Je na každého vkuse spraviť si názor, do akej miery je uňho tolerovateľné, keď sleduje pána, ktorý má to najlepšie za sebou, ako sa snaží zresuscitovať svoju mladosť.
Na zube času padá nielen Maxov sexuálny apetít, ale aj humor, ktorý by inak mohol fungovať. Napríklad jeho hudobný vzor Karol Duchoň, ten znie počas celej úvodnej epizódy ako jeho budík, podmaz v aute a je to naozaj originálnym spestrením a vnáša nádej pre prípadnú úsmevnú situáciu. Dobre rozbehnutý vlak zabijú opäť dialógy o Maxových posteľových úspechoch, s ktorými sa podelí s mladším kolegom Filipom (Robert Hájek). Pochopiteľne, aktuálny Zoliho imidž je len pózou, ktorá má prapríčinu v zlomenom srdci. Vlastnú bolesť prehlušil ešte hlučnejším životným štýlom, aby nepočul vlastné výčitky svedomia. Tento rozpačitý úvod si mohli tvorcovia odpustiť, prípadne skresať na minimum. Prekáža a zbytočne ničí atmosféru.
Začiatok nie je všetko
Dej začne dobre fungovať až v čase, keď sa začne reálne vyšetrovať únos malého chlapca a s tým súvisiaca politická korupcia. Razom je Max skvelým zabávačom, ale aj hlavným ťahúňom prípadu. Vďaka jeho prejavu a imidžu Eltona Johna začínajú fungovať humorné dialógy nielen s mladým kolegom, ale aj postavou stvárnenou Ľubomírou Paulovičom. Ten – konečne – pre zmenu nehrá negatívnu postavu, ale mierne egocentrického Maxovho kolegu. Max predvádza neortodoxné vyšetrovacie metódy, pobehuje v štýle Jacka Sparrowa medzi Prahou a Bratislavou a dostáva sa na stopu zločinu s neuveriteľnou ľahkosťou. Po úvodnom pošmyknutí, pilotná epizóda naberie ten správny smer a spád a seriál začne postupne vyznievať veľmi sľubne a príjemne vybočuje z klasického kriminálneho žánru.
Samotný zločin sa akosi stráca v humorne ladenom vyšetrovaní, čo v konečnom dôsledku je v prospech veci. Divák veľmi rýchlo pochopí, že na konci sa dočkajú happyendu, viac ich zaujíma hlavný hrdina, ktorý predvádza jednu slovnú piruetu za druhou. A funguje to. Nedáva si servítky pred ústa, balansuje na hranici zákona a popritom si stíha učesať ofinu. O hereckom ume Juraja Kukuru niet pochýb. Stvárniť v podstate nechutného a ľahkovážneho bonvivána, ktorý je vo svojom vnútri je citlivou a osamelou osobou je mimoriadne ťažké. Kukura lavíruje medzi dvoma osobnosťami prirodzene, priam ľahko. Táto postava je tak dominantná, že prehluší ostatné a kradne si pozornosť len na seba. V seriáli popri Hájekovi, Paulovičovi tiež účinkuje napríklad Tereza Brodská, Igor Bareš. V epizódnych úlohách sa mihne Diana Mórová, Dušan Jamrich, Marián Mitaš. Všetci hrajú druhé husle. Bez rozdielu, či ich postavy majú hrať prím alebo nie.
Výsledok je potešujúci
Inšpektor Max vonkoncom nie je originálny počin a takýchto seriálov tu ešte bude niekoľko. Našťastie sa z nedostatkov stali prednosti, ktoré vystrelili seriál z priemerných vôd. Úvod pôsobil zbytočne. Lenže neskôr sa z Maxa stal veľmi pozerateľný a príjemný seriál (stačilo sa zamerať na kriminálnu pointu), v ktorom mimoriadne neštandardný pôžitkár si vychutnáva plody svojich dlhoročných skúseností a s radosťou sebe vlastnou ukazuje okoliu, že naňho nemajú. Navonok môže pôsobiť občas hlúpo, táto póza mu však vychádza a otvára priestor na mnohé prekvapenia v deji. Prirodzene rastie zvedavosť, čo ďalšie ešte Zoli vyvedie v ďalších epizódach a to je ten správny koktejl nato, aby prilákal nadpriemerný počet divákov.
Určite sa nájdu „morálne autority“ pohoršené napríklad z neustálych sexuálnych narážok alebo scény, keď Max nechal uneseného chlapca u svojich „kamarátok na priváte“, kde sa spolu hrali. Iste, chvíľami to bolo možno prehnané, pointa je skrytá niekde inde. Časy zasnených ľubozvučne znejúcich inscenácií sú nadobro preč. Krása spočíva v tom, že aj samotná televízia hovorí o tom, že hlavný hrdina sa nemusí páčiť každému. Ide cielene rozdeliť divákov na dva tábory. Treba si uvedomiť, že tento seriál sa snaží zabrnkať na modernú nôtu a verejnoprávne médium má nato plné právo. Najmä posunúť seriálovú tvorbu na Slovensku konečne tým správnym smerom. A vďaka inšpektorovi Maxovi nabrala ten správny kurz.