Uprostred pavučiny vzťahov stojí sudca Hirsch (Krúpa), ktorý je rešpektovaným sudcom, no spravodlivosť vníma po svojom a neraz si ju prispôsobil vo svoj prospech. Pracne si roky budoval okolo seba auru dokonalosti, aby verejná mienka bola na jeho strane. Počas osláv jubilea sa mu dostáva do rúk poľovnícky zámoček a priľahlý revír. Lesníkom a ochrancom zvierat je Andrej Urban (Žulčák), ktorého otca Hirsch pred rokmi neprávom odsúdil a pošpinil navždy jeho meno. Ani po rokoch nevie Andrej prísť na meno svojmu otcovi, ktorého všetci považujú za kriminálnika.
Na zámočku sa postupne schádza celá rodina, prichádza sympatická Hirschova dcéra Alica (Germani), ktorá ide v otcových šľapajách a čaká ju kariéra v Haagu. Ešte netuší, že jablko – v jej prípade – padlo ďaleko od stromu a jej otcovský vzor je postavený na falošných základoch. Sudcova pravá ruka je Dagmar (Javorková), ktorá sa neštíti vykonať špinavú prácu. V tesnom závese je jej syn Radovan (Ondrík), ten tvorí pár s Alicou a využíva silu priezviska, aby z tohto vzťahu prosperoval.
Úvodná dvojepizóda sa začala veľmi sľubne a zrozumiteľne. Hneď úvodný monológ vysvetlil a obhájil názov celého seriálu a poodhalil podobnosť medzi ľuďmi a vlkmi. Dej jasne vymedzil tábory dobrých a zlých a divák si mohol okamžite začať budovať sympatie či antipatie voči tej ktorej postave bez toho, aby musel polemizovať o konaní anti/hrdinov.
Zaujímavá atmosféra seriálu
Tvorcom sa podarilo veľmi dobre pracovať s atmosférou seriálu, k čomu dopomáhajú aj nádherné exteriéry spolu s kaštieľom v Malých Vozokanoch. Zaujímavo vyznieva aj hudba, ktorá sprevádza hercov na ich ceste. Už úvodná zvučka z pera Ľubice Čekovskej narúša – v pozitívnom slova zmysle – zabehnuté stereotypy a televízia sa nebojí zariskovať a predstaviť ambíciu priniesť, respektíve vyskúšať niečo nové v seriálovej tvorbe. Aj ostatné hudobné motívy sú mixom klasickej a modernej hudby, pričom netradičné miešanie žánrov vôbec neruší, skôr naopak. Upúta.
Príbeh si neberie servítky pre ústa a bez okolkov ukázal zákony, ako rozdielne platia pre ľudí. Nie každého čaká spravodlivosť, ktorú by očakával. Tú si treba zaplatiť alebo len šikovne zariadiť.
Vydarený herecký výber postáv
Ďalším pozitívom je kasting jednotlivých postav. Jojka opäť stavila, v drvivej väčšine, na neopozerané tváre, ktorým sekundujú hereckí veteráni. Neznamená to, že sú to druhotriedni herci. Práve naopak. So železnou pravidelnosťou divákom podsúva kvalitných hercov, ktorí nie sú prvoplánovou voľbou a v konečnom dôsledku veľmi milo prekvapia svojimi výkonmi.
Skupina negatívnych postáv je namiešaná veľmi prezieravo. Ivan Krúpa (Hirsch) dáva postave potrebnú záhadnosť a dávku arogantnosti plynúcu z jeho moci. Milan Ondrík (Radovan) podčiarkuje svojou úlohou absenciu morálky a svojím navonok veľkým sebavedomím len skrýva vlastnú úbohosť a podriadenosť svojej matke. Paradoxne všetkým kraľuje Anna Javorková (Dagmar). Tá je pasovaná do úlohy nekorunovanej kráľovnej. Drží spravodlivosť voči ostatným na uzde, robí všetko pre svoj prospech a je dokonalou „mafiánskou matkou“. Javorkovej výkon upútal na prvý pohľad. Jej distingvovaný, prešpekulovaný a chladný prejav je tou najväčšou hybnou silou deja.
Milo prekvapil aj výkon Natálie Germani. Je očividné, že prešla veľký kus cesty od čias, keď sa prvýkrát objavila na obrazovke v docu-soap seriáli Deň a noc, v ktorom sa len veľmi ťažko hľadali prvky herectva. Jej Alica je spravodlivá, múdra, vyrovnaná a pôsobí sympaticky vďaka jej prevedeniu a z dua hlavných hrdinov je tou zaujímavejšou. Túto postavu čaká ešte farebná budúcnosť, keď sa začne dozvedať pravdu nielen o otcovi, ale aj o svojom vzťahu s Radovanom a bude zaujímavé sledovať, ako bude Germani pracovať s emóciami a prejavom. Žulčákovi jeho postava Andreja zatiaľ nedáva veľký priestor na manévrovanie. Je to typický kladný hrdina, ktorý sa snaží bojovať proti zbohatlíkom a vybudovať z revíru chránenú oblasť, kde by vlci mohli pokojne žiť. Voči minulosti je zatrpknutý a odmieta akýkoľvek návrat k odhaleniu pravdy o otcovi. Častokrát zvieratá sú preňho viac ako ľudia, tie ho nikdy nezradili.
Na dobré si treba počkať
Je chválitebné, že televízia sa opäť pustila do ďalšieho seriálového počinu, ktorý doteraz absentoval na obrazovkách a nebojí sa riskovať. Jedine systém pokus-omyl je cesta, pri ktorej sa seriálová tvorba môže niekam posunúť a opäť sa potvrdilo, že Jojka je líder v seriálovej tvorbe. Počas rokov vyskúšala rôzne žánre, či už sitkomy, drámy, kriminálky, historický seriál, aj keď nie vždy s úplným úspechom. Je úplne štandardné, že nemožno rezignovať na žánrovú rôznorodosť len preto, že niečo nemá celospoločenský úspech. Niekedy stačí, keď na istú dobu daná téma zarezonuje.
Vlci majú nakrútených 40 epizód a už od začiatku poriadne vycerili zuby, budú však potrebovať viac času, aby sa poriadne zahryzli. Zostáva len dúfať, že dej postupne neskĺzne do klišé a patetických rodinných ťahaníc. Vzhľadom na vyšší počet epizód je prirodzené, že úvod mal pozvoľnejšie tempo a bude ho mať aj naďalej a odhaľovanie zvratov nebude súčasťou každej epizódy. Na dobré si treba počkať a Vlci majú veľký potenciál ukázať opäť niečo nové pre divákov a najmä zaujať drámou, ktorá nie je prvoplánová. No inšpirovala sa nedávnou minulosťou, ktorú majú mnohí ešte v živej pamäti a nejedného môže provokovať.