Prepúšťanie a zmeny v Slovenskom národnom divadle sa koncom roka 2025 opäť dostali do centra pozornosti.
Po roku 2022, keď počas pôsobenia riaditeľa Mateja Drličku prišiel o miesto operný spevák Ľudovít Ludha a spolu s ním museli z Opery SND odísť desiatky umelcov a zamestnancov, sa podobný scenár opakuje aj dnes, tentoraz však v Činohre.
Aktuálne zmeny vedenie označuje za konsolidáciu, no pre viacerých hercov znamenajú stratu stáleho angažmánu. O interné zmluvy prišli Daniel Žulčák, Roman Poláčik, Táňa Pauhofová, Martin Šalacha a Anna Magdaléna Hroboňová. V divadle síce zostávajú, no po novom už len v pozícii externistov.
K situácii sa pre denník Plus Jeden Deň vyjadril aj Ľudovít Ludha, ktorý má s prepúšťaním v SND vlastnú skúsenosť.
“Nemôžem povedať, že by som s nimi súcitil, alebo že by mi boli nejako extra sympatickí, ale musím sa ich zastať. Keď už teda chcem konsolidovať, tak určite neprepustím chlapa, ktorý má manželku na materskej,” komentuje aktuálny vývoj bývalý sólista Opery Slovenského národného divadla.
Čítajte viac Zásadné rozhodnutie Emila Horvátha v SND. Až teraz vychádza najavo, čo sa tam naozaj stalo
Ludha zároveň pripomína, že SND vždy vnímal ako výnimočné pracovisko, kde by mala platiť solidarita.
“Vždy som vnímal SND ako vlajkovú loď, kde posádka má držať spolu. My sme komedianti. Rozdiel medzi maringotkou a SND je len v tom, že máme lepšie podmienky,” hovorí.
Ostré slová však adresuje aj hercom, ktorí podľa neho miešajú umenie s politikou.
“Nikto nikomu nebráni mať svoj politický názor. Ale prečo na to treba využívať javisko v SND? Každý herec či spevák má svoje publikum. Ak viem, že spoločnosť je rozdelená, aký má zmysel odstaviť si polovicu svojich divákov a fanúšikov? Milujem činohru, mal som rád českých hercov, Menšíka, Sováka, Brodského. A vôbec ma nezaujíma, aké mali politické názory. Veď načo? Veď oni majú iné poslanie. Myslím si, že tým si činoherci sami robia zle,” dodáva.
Iný pohľad ponúkol herec Maroš Kramár, ktorý sa k dianiu v SND vyjadril v rozhovore pre 360tka.sk. Pripomenul skúsenosti z čias totality a paralely so súčasnosťou.
„Ja som natočil film Iná láska s Trančíkom Dušanom, kde bol záver, že ma záporný hrdina na konci odzadu zastrelí. Komunisti povedali – a to sa tam nenašiel jeden komunista, ktorý by ho zachránil? To musíme pretočiť. Tak sme pretáčali záver filmu. Oni do všetkého kecali. A dneska sa deje to isté,“ podotkol.
Hoci dnešnú situáciu nepovažuje za rovnako drastickú, vidí v nej varovné signály. „Divadlo je zrkadlo spoločnosti. Ďalšia vec, máte odmalička tieto detské rozprávky, to je politika. Dobro vyhráva nad zlom. Prečo by sa herec nemohol vyjadrovať? To neznamená, že sa tomu rozumie. To nehovorím. Ja sa tomu tiež až tak nerozumiem. Ale mám nejaké pocity. Niečo vnímam,“ vysvetľuje.
Čítajte viac Herec SND Ľuboš Kostelný už mlčať nebude. Jedinou vetou razantne umlčal všetkých nenávistných kritikov
Kramár tvrdí, že herci majú vďaka práci s príbehmi a emóciami širší pohľad na spoločnosť. „My máme viac načítané, ako iní ľudia. Napríklad už len to, že to hráme, tie vzťahové veci. Dobro, zlo. Nevidím v tom… Čo Jarjabek sa môže vyjadrovať? Však to je operetný spevák, nie? A robí politiku,“ dodal.
S týmto postojom však Ľudovít Ludha nesúhlasí a reaguje priamo na Kramárove slová.
„Maroš Kramár dal vyjadrenie, že oni sa preto vyjadrujú k tým veciam, lebo sú sčítanejší ako bežná populácia. To je pravda. Oni pracujú s myšlienkami tých najväčších dramatikov. To boli mozgoví titáni tej doby. Je fakt, že keď niekto celý život pracuje s týmito textami, môže nadobudnúť dojem, že to sú jeho myšlienky. Ale nie často sa vtlačí pečať toho geniálneho dramatika aj do človeka, ktorý ho len reprodukuje," uzatvára Ludha.
Diskusia o prepúšťaní, slobode prejavu a úlohe umelcov tak v Slovenskom národnom divadle zďaleka nekončí.
