Šéfredaktorka Plus 7 dní, Ľudmila Lacková, sa rozhodla verejne reagovať na rozhovor uverejnený v Denníku N, ktorý považuje za útok na ich médium. „Tódová verejnosti podsúva, že redaktori Plus 7 dní sa správajú nekorektne,“ uviedla v článku Lacková.
Dňa 28. júna 2024 vyšiel v Denníku N rozhovor s končiacim vedúcim Kancelárie prezidenta SR, Metodom Špačekom, v ktorom novinárka Monika Tódová kritizovala Plus 7 dní z neetického správania voči Špačekovi a jeho rodine. Lacková sa rozhodla poskytnúť svoj pohľad na celú situáciu a obvinenia, ktoré považuje za neobjektívne a zavádzajúce.
V rozhovore Denníka N s názvom „Diplomat Metod Špaček: Som gej a ešte k tomu od Čaputovej. Do New Yorku ma nepustili“ uviedla Tódová, že Plus 7 dní zverejnil informácie o Špačekovej sexuálnej orientácii proti jeho vôli a tým ohrozil jeho dieťa.
Čítajte aj Kovačič dostal v Markíze výpoveď. Vedeniu televízie posiela tvrdý odkaz
Tódová spomenula dva články z aprílového vydania Plus 7 dní, kde ich titulky jasne naznačovali, že redakcia si bola vedomá Špačekovej sexuálnej orientácie a rodinného života. Uviedla, že Plus 7 dní týmto krokom „vyoutoval“ Špačeka, čo znamená, že zverejnil jeho sexuálnu orientáciu bez jeho súhlasu a ohrozili jeho dieťa.
Toto tvrdenie Lacková rozhodne odmieta s tým, že rozhovor Denníka N bol neobjektívny a zavádzajúci a považuje ho za účelovú manipuláciu s cieľom poškodiť konkurenciu. Poukazuje na to, že Špaček žije so svojím manželom už osem rokov a svoje manželstvo uzavreli v roku 2020 v Rakúsku. Podľa Lackovej, nešlo o „vyoutovanie“, keďže informácia bola verejne známa. „Takže o akom vyoutovaní je reč v roku 2024?“ pýta sa Lacková. Podľa nej je tvrdenie zavádzajúce, keďže Špaček svoju orientáciu neskrýval.
Tódová vo svojom rozhovore ďalej uvádza, že články Plus 7 dní mohli ohroziť dieťa, ktoré Špaček s manželom vychovávajú. Lacková túto vetu považuje za manipuláciu zameranú na city čitateľov. Upozorňuje, že slovenská legislatíva neumožňuje homosexuálnym párom adoptovať deti. „Na Slovensku ide o ojedinelý prípad, ktorý by mohol byť zaujímavou bulvárnou témou. Tu však nejde o súkromie dvoch mužov, ale o práva dieťaťa,“ zdôrazňuje Lacková.
Čítajte aj Dva roky na čele RTVS: Končí sa éra Ľuboša Machaja. Čo rezonovalo v telerozhlase pod jeho vedením?
Legitímny novinársky záujem alebo bulvárne zneužitie?
Šéfredaktorka Plus 7 dní tvrdí, že otázky týkajúce sa získania dieťaťa boli legitímne vzhľadom na verejný a vplyvný post, ktorý Špaček zastával. Pri príprave článku sa ich redakcia pýtala Špačeka na legálnosť získania dieťaťa. „Ak našiel legálny spôsob, ako dieťa získať, mohol byť inšpiráciou pre iné páry,“ dodáva Lacková. Špaček však tieto otázky odmietol vysvetliť a v rozhovore pre Denník N uviedol, že to bolo „extrémne neseriózne a veľmi nepríjemná skúsenosť“.
Lacková poukazuje tiež na to, že Denník N riešil rovnakú tému ako Plus 7 dní. „Monika Tódová sa rovnako ako my pýtala Špačeka, ako sa mu podarilo založiť rodinu. Ani jej to neprezradil,“ uvádza Lacková. Rozdiel však vidí v prístupe. Podľa nej Denník N zneužil rozhovor na útok proti konkurencii.
Čítajte aj Známy je prvý člen nového manažmentu STVR. Bude viesť Slovenský rozhlas
Morálna zodpovednosť a etika v médiách
Reakcia Ľudmily Lackovej prináša do celej kauzy nový pohľad a vyvoláva otázky o etike a zodpovednosti médií. Otázky okolo zverejňovania súkromných informácií verejných činiteľov a ich rodín sú vždy citlivé a vyžadujú si vysokú mieru profesionality a férový prístup k spracovaniu takýchto tém.
Spor medzi Plus 7 dní a Denníkom N ukazuje, že konkurenčný boj medzi médiami môže často viesť k zneužívaniu informácií a manipulácii s verejnou mienkou, čo je na škodu celej spoločnosti. V konečnom dôsledku je na čitateľoch, aby si utvorili vlastný názor na celú situáciu a zvážili, kde sa nachádza hranica medzi verejným záujmom a ochranou súkromia jednotlivcov.
Špaček od roku 2021 pôsobil ako vedúci Kancelárie prezidenta SR. Po skončení mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej sa mal od 1. júla stať veľvyslancom Slovenska v OSN v New Yorku, čo podľa jeho slov ministerstvo zahraničných vecí na poslednú chvíľu zrušilo. Ako v rozhovore odznelo, jedným z dôvodov môže byť diskriminácia kvôli sexuálnej orientácii, do úvahy pripadá aj politická pomsta Zuzane Čaputovej.