Funkčné obdobie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Ľuboša Machaja začalo plynúť 2. augusta 2022. Vo voľbe v parlamente získal 89 hlasov od 122 prítomných poslancov, jeho protikandidátom bol bývalý riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Machaj mal podporu hnutia OĽaNO, ku ktorému sa v druhom kole pridala aj strana SaS, ktorá pôvodne podporovala Tibora Búzu.
Machaj prišiel na čelo RTVS z mediálneho prostredia, v ktorom sa pohybuje celý svoj profesionálny život. Zastával post programového riaditeľa Rádia Twist, v Slovenskej televízii bol šéfdramaturgom Dvojky a v Slovenskom rozhlase pôsobil na pozíciu programového riaditeľa.
Za šéfa RTVS bol zvolený na päťročné obdobie, no po prijatí zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) sa jeho mandát predčasne – po dvoch rokoch – skončí. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) má zaniknúť v nedeľu 30. júna. Aby sa tak stalo, nový zákon o verejnoprávnej televízii a rozhlase musí podpísať prezident. Peter Pellegrini však povedal, že na jeho preštudovanie potrebuje čas. Ak by mal zákon o novej podobe verejnoprávnej televízie a rozhlasu nadobudnúť účinnosť v pondelok 1. júla, musel by ho podpísať najneskôr v nedeľu.
Čítajte viac Machaj tesne pred odchodom z RTVS: Do politiky sa nechystám, čoskoro predstavím nový projekt
Aké zmeny a novinky priniesol Ľuboš Machaj do telerozhlasu? Aké kauzy rezonovali počas jeho vedenia?
Nový manažérsky tím
Machaj si po nástupe do funkcie začal budovať nový manažérsky tím. Programovým riaditeľom televízie sa stal Vincent Štofaník, ktorý bol dovtedy intendantom Jednotky. Novou riaditeľkou spravodajstva sa stala Mária Hlucháňová, ktorá prišla do RTVS z denníka Pravda. Zmeny sa dotkli aj vedenia športu, kde skončil Matej Hajko a nahradil ho Ján Žgravčák.
Na pozíciu riaditeľky marketingu a komunikácie nastúpila Zuzana Ťapáková, ktorá bola poverená aj riadením sekcie komunikácie. Obchodnou riaditeľkou sa stala Miriam Kittler a zmena nastala aj na poste riaditeľa sekcie generálneho riaditeľa, ktorú obsadil Matúš Miklošík. Novou ekonomickou riaditeľkou sa stala Daniela Vašinová.
Ďalšia zmena nastala na čele košického štúdia. Od apríla 2023 sa na pozíciu riaditeľa vrátil bývalý šéf Dvojky Jaroslav Kerner. Vo funkcii skončil Jozef Puchala, ktorý sa stal šéfom košického štúdia v roku 2018 za éry Jaroslava Rezníka. Po vzájomnej dohode zostal aj naďalej pôsobiť v RTVS na pozícii dramaturga. Nový riaditeľ Sekcie online služieb Pavol Pavlík spoluprácu s RTVS po roku ukončil. Dôvody odchodu telerozhlas neupresnil.
Zmeny sa udiali aj v Slovenskom rozhlase, kde skončil šéf Rádia Slovensko Milan Urbaník. Novým intendantom rádia sa stal od januára 2023 dlhoročný moderátor a hudobný redaktor Slovenského rozhlasu Roman Bomboš. Ten v novom manažmente STVR povýši do funkcie riaditeľa Slovenského rozhlasu, kde nahradí Ľuboša Černáka.
Čítajte viac Známy je prvý člen nového manažmentu STVR. Bude viesť Slovenský rozhlas
Turbulencie v spravodajstve
Spravodajstvo je výkladnou skriňou každej televízie a jeho zastabilizovanie bolo jednou z hlavných priorít Ľuboša Machaja. Viackrát sa vyjadril, že spravodajstvo považuje za najväčší problém, ktoré bude prioritne riešiť. Nevyhol sa však kauzám a kritike a ani personálnym zmenám.
Nové vedenie spravodajstva na čele s Máriou Hlucháňovou vydržalo necelé štyri mesiace, od augusta do novembra 2022. Machaj ho celé odvolal po odvysielaní hodinového prejavu Roberta Fica na sneme Smeru-SD v deň výročia Novembra 1989. Ako dôvod uviedol, že prenos na spravodajskom okruhu :24 bol spracovaný neprofesionálne ako „pirátske vysielanie“. Odvolaný manažment spravodajstva si však udržal Machajovu dôveru a v RTVS zostal pracovať na iných pozíciách.
Novou šéfkou spravodajstva sa stala Anna Sámelová, ktorej úlohou bolo spustiť „nové“ spravodajstvo. Sámelová po roku, na začiatku roka 2024, z RTVS odišla na študijný pobyt do zahraničia a Mária Hlucháňová sa vrátila na svoju pozíciu.
Zmeny v Správach RTVS a O 5 minút 12
Prioritu spravodajstva avizoval Machaj už vo svojom projekte. Upozorňoval na nízku sledovanosť hlavnej spravodajskej relácie na Jednotke v porovnaní s komerčnými televíziami, a rovnako na nízku návštevnosť spravodajského webu RTVS v porovnaní s komerčnými spravodajskými portálmi.
Hoci v prieskumoch diváci dlhodobo označujú Správy RTVS za najobjektívnejšie, ich sledovanosť je, naopak, stále najnižšia v porovnaní s Televíznymi novinami na Markíza a Novinami na Jojke.
Prvé viditeľné zmeny nastali v októbri 2023 v Správach RTVS o 19.00 hod. Zrušené boli moderátorské dvojice a hlavnou spravodajskou reláciou začal divákov opäť sprevádzať len jeden moderátor. Moderátorské dvojice pritom telerozhlas nasadil do večerných správ len pred rokom a pol.
Foto: RTVS
Od novembra 2023 nastala zmena vo víkendových politických diskusiách. Marta Jančkárová ukončila moderovanie rozhlasových Sobotných dialógoch a po desiatich rokoch sa presunula späť do televíznej relácie O 5 minút 12, kde sa striedala s Marekom Makarom.
Politické diskusie O 5 minút 12 na Jednotke RTVS a Na telo televízie Markíza patria k najsledovanejším na trhu. Ako budú vyzerať na jeseň, po letnej prestávke, je otázne. V Markíze skončil Michal Kovačič a Markíza s ním už ako s tvárou televízie nepočíta. Zatiaľ sa tiež nevyjadrila, či už Na telo vráti na obrazovku, prípadne aký formát bude mať.
Otázniky visia tiež nad budúcnosť moderátorky Marty Jančkárovej a Mareka Makaru v O 5 minút 12. Poslanec Roman Michelko (nominant SNS) avizoval divákom a poslucháčom Infovojny, že od septembra už „Jančkárku a Makaru neuvidíte“. Neskôr sa v relácii O 5 minút 12, ktorú moderovala Marta Jančkárová, za svoje slová ospravedlnil s tým, že politikom neprináleží ovplyvňovať výber moderátorov.
Foto: RTVS
Vyhrážky moderátorom a redaktorom
Moderátori a redaktori viacerých médií čelili v polarizovanej spoločnosti vlne nenávistných komentárov. Moderátorke Marte Jančkárovej sa na jar 2023 dokonca vyhrážali likvidáciou a bola pod policajnou ochranou.
Útoky spustila politická diskusia Sobotné dialógy, do ktorej namiesto pozvaného politika Smeru-SD Mariána Kéryho prišiel vopred neohlásený Ľuboš Blaha. RTVS ho do relácie nepustila a uplatnila si inštitút tzv. prázdneho kresla. Robert Fico vtedy hovoril o „prachsprostej cenzúre“ a že „pôjdu Machajovi po krku“. Neskôr v relácii O 5 minút 12 vyhlásil, že RTVS stratila svoju verejnoprávnosť a preto má právo žiadať hlavu jej riaditeľa.
Rýchly koniec Vagoviča
Tím RTVS sa rozšíril aj o ďalšie známe mená. V novembri 2022 dostal priestor novinár Marek Vagovič ako moderátor novej relácie Pod povrchom, v ktorej diskutoval so známymi osobnosťami verejného života. Relácia však po dvoch mesiacoch skončila.
Problémom sa stal rozhovor s kajúcnikom Františkom Imreczem. Podľa Vagoviča bola dôvodom zaujatosť a politický vplyv v Rade RTVS. Telerozhlas sa dištancoval od akýchkoľvek zásahov do výroby relácie a výberu hostí. Koniec relácie odôvodnil nízkou sledovanosťou.
Pre kariérnu zmenu sa rozhodol aj Patrik Herman, ktorý po 26 rokoch odišiel z Markízy. V telerozhlase sa stal moderátorom relácie Občan za dverami.
Programové zmeny na Jednotke
Machaj mal už vo svojom projekte mnohé výhrady k programovej ponuke Jednotky. Netajil sa tým, že by sa chcel zbaviť viacerých zábavných formátov, „ktoré sa na seba podobajú ako vajce vajcu“ a majú podľa neho miesto skôr v súkromných médiách. Divácke obľúbené stálice ako Milujem Slovensko, Čo ja viem, Neskoro večer alebo Záhady tela však RTVS stále prinášajú nadpriemernú sledovanosť a na obrazovke napokon zostali.
Zmena nastala pri podvečernej súťažnej šou 5 proti 5, ktorá po 15 rokoch skončila. Od januára 2023 ju nahradila nová súťaž Traf to!, ktorá si však nezískala dostatok divákov a po jednej sezóne skončila. Jej nástupcom sa stala obdobná šou Všade dobre, doma naj, ktorá vypĺňa podvečery na Jednotke počas pracovných dní doposiaľ.
Druhým projektom, ktorému sa nepodarilo nahradiť svojho predchodcu, bola kuchárska súťažná šou Pravidlá mojej ženy, ktorú uviedla RTVS začiatkom roka 2023. Na obrazovke Jednotky v nedeľné podvečery po trinástich rokoch vystriedala dlhoročnú stálicu Tajomstvo mojej kuchyne. Relácia nemala úspech, divákov neprilákala ani moderátorská posila a obmena pravidiel, a po jednej sezóne kvôli podpriemernej sledovanosti skončila.
Foto: RTVS
Mimo záujmu divákov skončila aj novinka Voda spieva, ktorá sa v roku 2023 stala prvým jesenným prepadákom a skončila na chvoste víkendovej ponuky slovenských televízií. Nový projekt s ušľachtilou myšlienkou mal byť septembrovým ťahákom Jednotky a v najlukratívnejšom nedeľnom prime-time nadviazať na úspech Zem spieva, no nestalo sa tak. V pilotnom ročníku pripravila RTVS štyri epizódy.
Ďalšími novými programami pripravenými súčasným manažmentom boli zábavná spomienková relácia Hit roka, magazín Najvernejší a jeho voľné pokračovanie Neposlušní. Relácie mali premiéru v roku 2023 a hoci netrhali rekordy sledovanosti, udržiavali si slušný štandard v rámci výkonov RTVS a na obrazovke sa udržali.
Foto: RTVS
Seriálový hit
Najúspešnejším novým projektom sa stal osemdielny historický seriál Čas nádejí, na ktorom pracovala RTVS niekoľko rokov, začala ešte za predchádzajúceho riaditeľa Jaroslava Rezníka. Uviedla ho v januári tohto roka na Jednotke, v nedeľné večery pritiahol pri každej epizóde k obrazovkám viac ako pol milióna divákov a v univerzálnej cieľovej skupine 12+ si držal pozíciu najsledovanejšieho programu dňa. RTVS už pripravuje druhú sériu, ktorá je v súčasnosti v štádiu písania scenárov.
Foto: RTVS
V príprave sú aj tretia séria obľúbenej šou Pečie celé Slovensko, ktorá bude opäť pilierom jesennej programovej štruktúry na Jednotke, nový seriál Pôrodnica a dobový seriál Tisíc hlasov, ktoré by mali mať premiéru v budúcom roku. V príprave sú aj ďalšie projekty.
Zmena financovania RTVS
Machaj len po pár mesiacoch vo funkcii musel riešiť aj zmenu financovania RTVS. Strana SaS totiž koncom roka 2022 presadila zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré tvorili gro príjmov RTVS a ich nahradenie príspevkom zo štátneho rozpočtu. Pre telerozhlas bola táto zmena neočakávaná a Machaj sa snažil vybojovať pre RTVS také podmienky, aby nemuseli len „kúriť a svietiť“.
Parlament zmenu schválil a od 1. júla 2023 boli koncesionárske poplatky minulosťou, nahradil ich nárokovateľný príspevok od štátu. Hoci parlament schválil RTVS príspevok vo výške 0,17 % HDP (hrubého domáceho produktu), čo predstavovalo sumu okolo 180 miliónov eur, nová vláda na čele s Robertom Ficom to zmenila a príspevok znížila na 0,12 % HDP, čo na rok 2024 predstavovalo zhruba o 50 miliónov eur menej.
Oklieštený šport v RTVS
RTVS sa musela vysporiadať so stratou najväčších športových podujatí. Do boja o práva na vysielanie sa zapojili komerčné televízie a získali najsledovanejšie športy. Manažment telerozhlasu čelil kritike opozície, bránil sa tým, že niektoré zmluvy boli uzavreté ešte pred jeho nástupom a tiež tým, že sumy sa práva niekoľkonásobne zdraželi a RTVS si ich nemôže dovoliť.
RTVS prišla o hokejové majstrovstvá sveta, ktoré každoročne kraľujú rebríčku najsledovanejších programov roka. Výhradné práva na päť rokov – od roku 2024 až do roku 2028 – získala skupina JOJ. Od sezóny 2023/2024 má exkluzívne práva aj na najvyššie domáce hokejové súťaže – Tipos Extraligu aj Slovenskú hokejovú ligu (SHL). Okrem toho má až do roku 2026 vysielacie práva na Svetový pohár FIS v alpskom lyžovaní, okrem tých, ktoré sa uskutočnia v Rakúsku. Na tie má práva RTVS.
Najväčšie futbalové turnaje má zase pod palcom televízia Markíza. Získala práva na všetky zápasy EURO 2024 a EURO 2028, má tiež vysielacie práva na všetky zápasy najvyššej domácej futbalovej súťaže Niké ligy.
RTVS zostali práva na vysielanie letných (Francúzsko 2024) a zimných (Taliansko 2026) olympijských hier. Takisto zatiaľ vlastní licenciu na zápasy futbalovej Európskej ligy a Európskej konferenčnej ligy, rovnako i na zápasy reprezentácie v európskej kvalifikácii či Lige národov. Od sezóny 2024/2025 však pribudne Európska liga a Európska konferenčná liga do portfólia JOJ Šport.
RTVS má do roku 2025 tiež práva na cyklistickú Tour de France a do roku 2030 na svetový šampionát a svetový pohár v biatlone.
Napriek strate vysielacích práv na viaceré lukratívne športy telerozhlas zatiaľ nepristúpil k zrušeniu alebo obmedzeniu vysielania svojho televízneho okruhu :Šport.
Koniec Trojky
Koncom novembra 2022 však RTVS ukončila vysielanie archívnej Trojky, čím ušetrila zhruba 2 milióny eur ročne, ktoré presunula do spravodajstva. Tento krok Machaj avizoval už vo svojom projekte, kde ho zdôvodnil tým, že Trojka sa „programovo stále viac prekrýva s Dvojkou“. Stanicu s obdobným programom, naopak, spúšťa od 15. júla televízia Markíza pod názvom Markíza Klasik.
Machaj vo svojom projekte s názvom „Sto a sedemdesiat“, odkazujúc na blížiace sa výročia rozhlasu a televízie na Slovensku, hovoril aj o dennom seriáli, ktorý „musí priniesť atraktívnu tému“. V roku 2026 chcel pri príležitosti 100. výročia rozhlasového vysielania spustiť spravodajsko-publicistický kanál Rádio 24. Tieto plány nestihol počas svojho skráteného mandátu naplniť.
Generálni riaditelia RTVS:
- Miloslava Zemková 1. 1. 2011 – 26. 6. 2012
- Václav Mika 1. 8. 2012 – 1. 8. 2017
- Jaroslav Rezník 2. 8. 2017 – 1. 8. 2022
- Ľuboš Machaj 2. 8. 2022 – 30. 6. 2024*
(*v prípade, ak zákon o STVR podpíše prezídent SR do 30. 6. 2024 a nadobudne účinnosť od 1. 7. 2024)
5 najväčších zmien v RTVS
Nová vláda pod vedením Roberta Fica sa od začiatku netajila výhradami voči RTVS a tvrdej kritike čelil nielen riaditeľ Ľuboš Machaj, ale aj programová štruktúra RTVS, najmä televíznej časti. Začiatkom marca tohto roka predložilo ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) návrh zákona o verejnoprávnej televízii a rozhlase, ktorý ruší aktuálne platný zákon a RTVS v dnešnej podobe prestane existovať. Parlament zákon schválil a ak ho podpíše prezident SR Peter Pellegrini, nadobudne účinnosť 1. júla 2024.
Čítajte viac Nový zákon o STVR: Prezident sa rozhodne počas budúceho týždňa, nebude podliehať mediálnym tlakom
Aké najväčšie zmeny inštitúciu čakajú?
1. Zmena názvu
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) by sa nebude formálne deliť na samostatnú televíznu a rozhlasovú časť, zmení sa však jej názov na Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Zrušením RTVS a vznikom novej organizácie vo funkcii skončí súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj a spolu s ním všetci členovia Rady RTVS.
2. Voľba generálneho riaditeľa
Generálneho riaditeľa bude po novom namiesto parlamentu opäť voliť a odvolávať Rada STVR jednoduchou väčšinou 5:4. Rada bude tvorená deviatimi členmi. Štyroch členov bude menovať minister kultúry menovacím dekrétom, z toho jedného na návrh ministra financií. Zvyšných 5 členov bude voliť parlament väčšinou hlasov. Funkčné obdobia generálneho riaditeľa a členov Rady sa predĺži z 5 na 6 rokov.
3. Etická komisia
Novým poradným orgánom Rady STVR bude Etická komisia. Zložená bude z 9 členov, jej úlohou bude zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov a iných etických princípov zamestnancov STVR a externých spolupracovníkov.
4. Novinky v programe
Medzi hlavnú činnosť STVR sa zahrnie aj vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb, doteraz bola v zákone uvedená činnosť najmenej dvoch, a tiež vysielanie programov zameraných na Slovákov žijúcich v zahraničí najmenej 20 minút denne. STVR bude mať tiež povinnosť zaradiť do vysielania štátnu hymnu SR v čase od 23:30 do 00:30 hod.
5. Zmluva so štátom
Návrh zákona upravuje aj hospodárenie a financovanie telerozhlasu a opätovne zavádza inštitút zmluvy so štátom. K príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške najmenej 0,12 % z hodnoty HDP pribudne na základe obnovenej zmluvy so štátom ďalší príspevok vo výške najmenej 0,02 %. Návrh zákona určuje aj ďalšie možnosti príjmov vrátane zvýšených príjmov z reklamy vo vysielaní a na webe.