Správy, že nový Európsky parlament (EP) zakáže tradičné autá alebo že europoslanci nariadia celoeurópsku mobilizáciu a vyšlú ľudí do vojny na Ukrajine – aj takéto dezinformácie by sa mohli podľa podpredsedníčky Európskej komisie (EK) Viery Jourovej objaviť v posledných dňoch či hodinách pred júnovými voľbami do EP.
Nepravdivé, zámerne zmanipulované informácie šírené s úmyslom oklamať čitateľov či divákov, existujú už tisíce rokov, teraz ale majú ich autori vďaka umelej inteligencii (AI) oveľa viac možností, ako ich šíriť.
Čítajte viac Uprednostňujete TikTok alebo Instagram? Čínska aplikácia prichádza s novinkou, ktorá môže všetko zmeniť
Fotografie či videá vytvorené pomocou AI sú podľa expertov pre netrénované oko často k nerozoznaniu od skutočných snímok. Boj s dezinformáciami je preto jednou z hlavných tém, na ktoré sa predstavitelia EÚ pred voľbami zameriavajú. Pomoc s poskytovaním overených a spoľahlivých informácií sľúbili aj veľké platformy, ako je napríklad Google alebo sociálne siete patriace pod spoločnosť Meta Platforms.
Podľa prieskumu Eurobarometra z vlaňajšieho marca viac ako tretina občanov EÚ (38 percent) usudzuje, že dezinformácie a ich šírenie sú teraz najväčšou hrozbou pre demokraciu. Práve v súvislosti s touto hrozbou prijal Európsky parlament v uplynulom volebnom období niekoľko kľúčových noriem, ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť voči dezinformáciám a zahraničným zásahom v EÚ. Patria medzi ne nariadenie Únie o digitálnych službách (DSA), nariadenie o digitálnych trhoch (DMA), nové pravidlá transparentnosti politickej reklamy, nariadenie o umelej inteligencii a nariadenie o slobode médií.
S cieľom zabezpečiť, aby nadchádzajúce európske voľby boli slobodné a spravodlivé, národné orgány spolupracujú s inštitúciami EÚ. Spoločne sa snažia brániť voľby pred rôznymi hrozbami, ako sú manipulácia s informáciami, kybernetické útoky, úniky dát i hybridné hrozby. Európsky parlament spolupracuje aj s veľkými platformami. Napríklad spoločnosť Google sľúbila, že bude v čase volieb a pred nimi venovať zvýšenú pozornosť poskytovaniu overených a spoľahlivých informácií. Zameria sa aj na transparentnosť politickej reklamy. Spoločnosť Meta Platforms potom aktivuje operačné centrum, ktoré bude pred voľbami do EP identifikovať hrozby a zavádzať opatrenia na ich zmiernenie v súlade s Európskym kódexom zásad boja proti dezinformáciám a práve aj nariadením o digitálnych službách DSA.
Čo sú dezinformácie?
Dezinformácia je obsah, ktorý sa zámerne manipuluje a šíri s úmyslom podviesť alebo klamať príjemcu s cieľom dosiahnuť určité strategické, politické alebo hospodárske ciele. Zámerom môže byť napríklad oslabenie dôvery v demokratické inštitúcie, procesy alebo práve aj voľby, či snaha výsledky volieb ovplyvniť. Ako v tejto súvislosti uvádza komisárka Jourová, EÚ už od pandémie covidu-19 v roku 2020 pracuje na posilnení boja s dezinformáciami. „Nejde primárne o odstraňovanie obsahu, ale o overovanie faktov a zvyšovanie povedomia obyvateľov,“ zdôraznila.
Čítajte viac Na koho strane stojí Švajdová Puškárová? Konečne sa vyjadrila, čo si myslí o kauze Michala Kovačiča
Rusko, ktoré je podľa únijných činiteľov hlavným zdrojom dezinformácií, má podľa Jourovej špeciálnu stratégiu pre každý členský štát. Investuje viac do tých, kde vidí, že je lacnejšie ovplyvniť viac ľudí, čo je prípad Slovenska či Bulharska. Dezinformácie sú často spojené aj s ďalšími útokmi na informačný priestor v EÚ, či už ide o kybernetické útoky, špionáž či korupciu politikov, podotkla Jourová a spomenula prípad, ktorý odhalili české spravodajské služby.
Česká vláda na konci marca rozšírila národný sankčný zoznam o proruskú spravodajskú platformu Voice of Europe, ktoré poskytovali rozhovory napríklad aj nemecký poslanec českého pôvodu Petr Bystroň či nemecký europoslanec Maximilian Krah. Český Denník N a nemecký magazín Der Spiegel následne uviedli, že Bezpečnostná informačná služba (BIS) podozrieva Bystrone z brania úplatkov od proruskej siete. Z napojenia na proruskú vplyvovú sieť je podozrievaný aj Krah.
Najrôznejšie dezinformácie sa objavovali už za predchádzajúcich volieb do europarlamentu. Podľa Delphine Colardovej z tlačového oddelenia EP išlo napríklad o falošné pokyny, ako voliť (v Grécku a v Holandsku), objavili sa ale aj príbehy o perách s miznúcim atramentom (v Slovinsku, Španielsku a vo Fínsku), tiež tvrdenia o podvodoch či nezrovnalostiach súvisiacich s hlasovacími zariadeniami (v Grécku), s hlasovaním poštou (v Španielsku) či s internetovým hlasovaním (v Estónsku) a tiež informácie o nebezpečenstve hroziacom vo volebných miestnostiach (v Bulharsku, Španielsku či Poľsku).
Podľa EP sa možno dezinformáciám brániť dodržiavaním viacerých pravidiel, medzi ktoré patrí: byť ostražitý, naučiť sa dezinformácie rozpoznávať, overovať zdroje, overovať fakty, nezdieľať nepotvrdené informácie, detailne preskúmať fotografie či videá, vzdelávať sa, podporovať kritické myslenie a podozrivý obsah nahlásiť.
„Vieme, ako ďaleko sú schopní zájsť najrôznejší aktéri, aby sa pokúsili narušiť naše demokratické procesy. V mnohých štátoch sme svedkami pokusov pretlačiť dezinformácie a propagandu, ktoré pochádzajú od aktérov nepriateľských voči európskemu projektu. Je to hrozba, na ktorú musíme byť pripravení, "uviedla nedávno predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová. "Tieto voľby sú testom našich systémov,“ dodala.