Hľadať
Notifikácie 📣

Chceš dostávať čerstvé novinky?

Sledujte nás
Nastavenia súkromia

Takto chránime tvoje údaje - GDPR

domov O seriáloch Televízia

Komercia za štátne? Viac peňazí neznamená lepšie seriály: Výhrady k reklame a športu vo verejnoprávnej televízii majú aj v Česku

Súkromní vysielatelia majú výhrady k navýšeniu financovania verejnoprávnej televízie.

03.05.2024 00:00
Česká televízia Foto:
debata (1)

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase okrem zrušenia RTVS prináša aj zásadné, až 10-násobné navýšenie povoleného podielu reklamy, ktorú môže verejnoprávne médium zaradiť do vysielania. Podľa opozície to bude nútiť RTVS prispôsobovať vysielanie čo najviac reklamnému trhu, čo môže ohroziť jej verejnoprávny charakter.

Podľa odborníka Vlastimila Nečasa z Katedry mediálnych štúdií Karlovej univerzity v Prahe primárny záujem verejnoprávnych médií nie je fungovať ako komerčné médiá. „Ak posilníte podiel reklamy vo vysielaní verejnoprávnych médií, posilňujete tým v nich tendenciu zohľadňovať iné hľadiská ako verejný záujem,“ povedal Nečas v relácii RTVS Aktuálne :24 s tým, že je to ďalší z tlakov vlády na verejnoprávne médiá na Slovensku.

K navýšeniu reklamy z 0,5 na päť percent vysielacieho času sa kriticky vyjadrila aj Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS). „Tento schválený návrh narúša rovnováhu medzi súkromným a verejnoprávnym vysielateľom, verejnoprávnemu médiu to poskytne neférovú výhodu," upozornila.

televízor, ovládač Čítajte viac Vláda schválila 10-krát viac reklamy v RTVS. Markíza a JOJ sa búria, upozorňujú na koniec rovnováhy na trhu

České súkromné televízie: Nechceme zlikvidovať ČT

Obdobný problém majú posledný rok aj v susednej Českej republike, kde sa diskusia rozprúdila po návrhu na zvýšenia koncesionárskych poplatkov alebo ich rozšírenie o ďalších platiteľov a navýšenia podielu reklamy vo vysielaní Českej televízie a Českého rozhlasu. Financovanie by sa malo zmeniť od januára 2025.

Českým súkromným televíziám vo vysielaní ČT prekáža reklama a sponzoring, rovnako majú výhrady voči investícii verejnoprávnej televízie do nákupu športových práv. Prezidentka českej Asociácie komerčných televízií (AKT) Klára Brachtlová v rozhovore pre Idnes vysvetľuje, prečo by verejnoprávne médiá nemali mať zisk z reklamy.

„Dostávame otázky, či chceme zlikvidovať verejnoprávne médiá. To rozhodne nie je náš cieľ, pre nás je koexistencia s nimi veľmi dôležitá, najmä v dnešnej zložitej geopolitickej situácii. Pozrime sa na to koncepčne, definujme rolu verejnoprávnych médií a z toho potom vyjde, koľko na to potrebujú peňazí,“ povedala Brachtlová.

Koľko športu a reklamy má byť v ČT?

Zásadnou otázkou zostávajú aj investície do drahých športových práv. „Podľa nás je na mieste pýtať sa, či by Česká televízia mala investovať horentné sumy napríklad do veľmi drahých športových súťaží, ktoré v zahraničí obvykle vysielajú komerčné športové stanice,“ pripomína Brachtlová s tým, že českí diváci si na ČT24 zvykli na podobný obsah zadarmo a bolo by veľmi nepopulárne s jeho vysielaním prestať.

Upozornila, že súkromné televízie na rozdiel od verejnoprávnej ČT nie sú financované z koncesionárskych poplatkov, ale sú závislé na príjmoch z reklamy, z ktorých im Česká televízia ukrajuje: „Komerčné médiá sú existenčne závislé na príjmoch z reklamy. Preto si myslíme, že verejnoprávne médiá majú byť financované buď z koncesionárskych poplatkov, prípadne zo štátneho rozpočtu a nemali by mať tendenciu ani možnosť profitovať a realizovať výnosy z reklamy.“

Slasti, strasti Čítajte viac RTVS robí zásadné škrty: Na jeseň uvedie len jeden nový seriál, pocíti to aj zábava

Viac peňazí neznamená lepšie seriály

S navýšením príjmov ČT české súkromné televízie nesúhlasia. Podľa riaditeľa skupiny Nova Daniela Grunta by to vytvorilo zásadnú dysbalanciu a nerovné podmienky na trhu. „Česká televízia by mala väčšie príjmy, než keď sa spočítajú všetky inzertné televízne príjmy všetkých komerčných televízií. Veľká väčšina príjmov a spôsob financovania komerčných televízií stále vychádza práve z príjmov z inzercie, na ktorých sú životne závislé,“ zdôrazňuje šéf Novy.

„Rozumiem tomu, že Česká televízia potrebuje pomoc s financovaním. Ak by však mala o dve miliardy korún (79,5 milióna eur) naviac a dala ich do ďalšieho nákupu už teraz drahých športových práv, pokračovala v tvorbe komerčných seriálov, zábavy a ďalších vecí, tak to dostáva komerčné televízie do nevýhodnej a pomerne zlej situácie,“ argumentuje Grunt.

Podľa riaditeľa skupiny Prima Marka Singera je zrejmé, že diskusia ohľadom financovania ČT musela skôr či neskôr prísť. „Neznamená to, že keď sa na trh s výrobou televíznych alebo filmových diel v Českej republike napumpujú ďalšie dve miliardy korún, vznikne viac skvelých nových seriálov,“ objasnil s tým, že kvôli VOD službám už všetci začali vyrábať oveľa viac programov a zápasia s nedostatkom režisérov, scenáristov či kvalitných hercov. „Pokiaľ sa tie dve miliardy napumpujú do výroby, spôsobia jedinú vec: inflačne zdvihnú ceny za výrobu,“ tvrdí Marek Singer.

Viac reklamy v RTVS je neférová výhoda

Podobným otázkam čelí aj slovenský verejnoprávny rozhlas a televízia – RTVS. Predseda SNS Andrej Danko po schválení návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) vládou uviedol, že financovanie RTVS štátom nie je dlhodobo udržateľný model a telerozhlasu vyčíta nízke zisky z reklám. Predseda výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) považuje za legitímne získať viac reklamného priestoru. Upozornil, že aj po navýšeniu podielu z 0,5 na päť percent vysielacieho času pôjde len o štvrtinu toho, čo majú komerčné televízie.

Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) pripomína, že s tým súvisiace prípadné zníženie príjmov z reklamy súkromných televízií môže ohroziť ich možnosti vyrábať divákmi obľúbené a sledované programy, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na zamestnanosť.

„Toto 10-násobné zvýšenie podielu reklamy dáva verejnoprávnemu vysielateľovi ďalšiu neférovú výhodu. V konečnom dôsledku ide tiež aj o narušenie rovnováhy v rámci duálneho systému vysielania, teda rovnováhy medzi komerčným súkromným vysielaním a verejnoprávnou službou,“ upozorňuje predseda asociácie a generálny riaditeľ Markízy Peter Gažík.

RTVS Mlynská dolina Čítajte aj Rada RTVS: Vedenie mohlo znížiť hospodársku stratu, manažment telerozhlasu nesúhlasí

S akými financiami hospodária televízie

Podľa schváleného rozpočtu bude RTVS v tomto roku hospodáriť s celkovými príjmami vo výške 155,2 milióna eur (bez presunov a eurofondov). Hlavný zdroj – nárokovateľný príspevok od štátu – po zákonných úpravách predstavuje celkovú sumu 131,6 milióna eur. Druhým najvýznamnejším príjmom sú príjmy z reklamy vo výške 9,2 milióna eur. Ostatné vlastné príjmy RTVS predstavujú výšku 2,1 milióna eur, patria sem predovšetkým príjmy z predaja služieb a práv, prenájmy, dividendy a podobne. Celkové výdavky RTVS (bez presunov a eurofondov) predstavujú sumu 155 milióna eur. Celkový prebytok je plánovaný vo výške 200-tisíc eur.

Skupina Markíza (Markíza – Slovakia, s. r. o.) mala podľa portálu Finstat v roku 2022 celkové výnosy 171 miliónov eur. Tržby, ktorých gro tvoria príjmy z reklamy, sa na celkovom výsledky podieľali výškou 118 miliónov eur. Markíza dosiahla zisk 22,4 milióna eur a štátu odviedla daň z príjmu 5,55 milióna eur. Skupina JOJ (Slovenská produkčná, a. s.) dosiahla celkové výnosy 112 miliónov eur, tržby sa na celkovom výsledky podieľali výškou 104,3 milióna eur. Dosiahla zisk 11,1 milióna eur a štátu odviedla daň z príjmu 3,1 milióna eur.

V Českej republike je situácia obdobná. Najvyššie výnosy dosiahla Česká televízia, a to vo výške 6,8 miliardy korún (270 miliónov eur). Komerčná televízna skupina Nova zaznamenala výnosy 6,1 miliardy korún (242 miliónov eur), skupina Prima mala výnosy 3,7 miliardy korún (147 miliónov eur).

Najvyššie tržby za reklamu vo vysielaní dosiahla Nova – 4,9 miliardy korún (195 miliónov eur). Nasleduje skupina Prima s tržbami 3,3 miliardy korún (131 miliónov eur). Česká televízia dosiahla tržby za reklamu vo výške 0,6 miliardy korún (23,8 milióna eur).

RTVS logo Čítajte viac RTVS má schválený rozpočet. Nie je ideálny, rada ho však odhlasovala. Čo bude so stanicami Šport a :24?

Z RTVS bude STVR

Návrhom zákona o STVR sa mení samotný názov verejnoprávneho média, orgánmi budú rada a generálny riaditeľ. Rada bude mať deväť členov – štyroch nominuje minister kultúry, zvyšných piatich zvolí parlament.

Rada STVR bude mať kompetenciu voliť o odvolať generálneho riaditeľa. Funkcia súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja a mandát členov Rady RTVS sa skončí dňom účinnosti navrhovaného nového zákona.

Vznikne tiež deväťčlenná etická komisia, ktorá bude dohliadať nad programom a bude poradným orgánom rady. STVR bude mať podľa zákona povinnosť vo vysielaní zaradiť v čase od 23:30 hod. do 00:30 hod. štátnu hymnu SR.

Šimkovičová: Vláda schválila nový zákon o STVR
Video

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #Česká televízia #financovanie RTVS