Čítajte aj Veľká noc na Markíze: Stopka pre ženícha, premiéra novej evitovky, ale aj Let's Dance
Veronika Remišová sa pridala k vysokým politickým predstaviteľom, ktorí radi kritizujú médiá, keď upozorňujú na ich prešľapy alebo spochybňujú ich rozhodnutia. V statuse s titulkom „Hľadá sa novinárska etika – barbarstvo na nezávislej žurnalistike“ komentovala diskusiu komentátorov Mariána Leška, Martina M. Šimečku a šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného.
Témami diskusie zo série „Ako zachrániť demokraciu“ boli aj nadchádzajúce voľby, ktoré môžu rozhodnúť, či zostaneme v Európskej únii, ako sa postaviť k stranám na hranici zvoliteľnosti, keď sa odmietnu spájať a pokúsili sa nájsť niečo pozitívne na veľkej častí slovenských politických strán.
Čítajte aj Z množstva streamovacích služieb sme frustrovaní. Niečo zaujímavé na sledovanie musíme hľadať pridlho
„V normálne fungujúcom mediálnom prostredí si neviem predstaviť, že by renomované denníky v zahraničí, ako napríklad Financial Times, Le Monde či El País, v ktorých platí novinársky kódex, dovolili, aby v ich redakcii otec predsedu nejakej politickej strany akýmkoľvek spôsobom komentoval politiku. Bolo by to považované za neodpustiteľný a hrubý konflikt záujmov a kritizovali by to všetky ostatné médiá v krajine,“ reaguje v statuse Remišová.
Čítajte aj Inflácia a nárast cien energií zasiahla aj kiná. Budú sa ešte zvyšovať ceny vstupeniek?
Ďalej pokračuje domnienkou, že Denník N preferuje len strany Progresívne Slovensko a Hlas: „V slovenských mediálnych podmienkach je to však nielen bežné, ale nik zo žurnalistickej obce sa proti tomu ani neohradí. Okrem PS a Hlasu v Denníku N všetci ostatní a nepohodlní politici, vrátane mňa, dostávajú permanentne tú najhoršiu nakladačku. Všetko je zlé, nič dobré sa nespravilo, ak sa v Nku aj objaví niekoho meno, tak len v súvislosti s kritikou. V poriadku, z konštruktívnej kritiky sa treba poučiť. Ale v réžii Denníka N to vyzerá skôr len na neférovú hru v prospech syna a jeho politickej strany (a ich vytúženého koaličného partnera Hlasu).“ Status končí s tým, že Denník N nedodržiava základné novinárske štandardy a nerobí nezávislú a objektívnu žurnalistiku. „Nech na rovinu povedia, že sú stranícke ideologické noviny,“ uzatvára.
Marián Leško v spomínanej diskusii opísal rozdiel medzi politikom a novinárom: „Politici sú orientovaní na získavanie podpory, všetko, čo robia, musí mať nejaký účel. Svoje hodnotenie odvíjajú od toho, koľko ľudí oslovili a presvedčili. Ako novinár som nikdy nemal ambíciu niekoho presviedčať, aby sa začali meniť preferencie. Nie je to naša úloha. My môžeme akurát povedať, čo si myslíme, ako tých ľudí hodnotíme.“ A neskôr to doplnil: „Povedané nadnesene, my sme advokáti verejného záujmu a nie niečieho straníckeho úspechu. Ak chcú politici našu priazeň, je to veľmi jednoduché. Nech sledujú verejný záujem a majú garantované, že ich budeme milovať.“
Aktualizácia: „Pani Remišová sa viackrát zúčastnila na diskusiách Denníka N, naposledy relatívne nedávno. Len pred niekoľkými týždňami mala tiež priestor v podobe veľkého rozhovoru. Dávame jej teda pravidelne priestor na vyjadrenie. Nikdy v minulosti som nezachytil jej zásadné výhrady voči našej práci. A ani v tomto prípade ich nepovažujem za opodstatnené,“ uviedol Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva N Press, ktoré vydáva Denník N.
Celú diskusiu si môže pozrieť a vypočuť tu:Medzi politikov, ktorí majú negatívny pohľad na novinárov a médiá, patrí aj Igor Matovič. V minulom roku ešte ako minister financií nevyberaným spôsobom útočil na sociálnej sieti na šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného. Chladným ho nenechal jeho komentár, v ktorom ho šéfredaktor konfrontoval s predvolebnými sľubmi, že bude bojovať s korupciou a mafiou. V Matovičovej reakcii nechýbali slová ako „progresívne fašistické praktiky“, „grcať zvratky manipulatívnych lží a podlostí“ či obvinenie Denníka N, že „neváha legitimizovať tú najšpinavšiu slovenskú mafiu, ktorá nám Slovensko ukradla“.
Matovič verbálne útočil na novinárov už mnohokrát, napríklad v parlamente povedal, že „za päťstovku si dnes viete na mesiac prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať“, prirovnával ich dokonca k hitlerovským novinárom, na sociálnej sieti napísal, že bude „dávať skorumpovaných novinárov rad radom dole“. V relácii Na hrane televízie Joj sa pustil do novinára Arpáda Soltésza, ktorého označil za hanbu novinárskej obce a odpad novinárskej brandže, ktorý sa skrýva za odkaz Jána Kuciaka.
Slovensko pritom čelí polarizovanej spoločnosti, názory a komentáre sa radikalizujú a dochádza k reálnym vyhrážkam voči novinárom. Marta Jančkárová z RTVS po tom, ako nepustila do diskusie Sobotné dialógy Ľuboša Blahu, čelila nenávistným a vulgárnym atakom a vyhrážaniu smrťou a znásilnením. Robert Fico v relácii O 5 minút 12 zareagoval, že „odmieta akúkoľvek zodpovednosť za to, že niekto sa vyhráža niekomu“ a dodal, že politik môže používať expresívne výrazy.
Podobnú negatívnu skúsenosť má aj mnoho ďalších novinárov. Televízia TA3 dostala od anonymného diváka 168 hodinové ultimátum, aby z obrazovky stiahla moderátorov relácie V politike Rastislava Ilieva a Richarda Dírera.