Takmer štvrtina ľudí na Slovensku dostáva správy o vojne na Ukrajine, migrácii či pandémii v e-mailoch a nemalá časť ich šíri ďalej. Maily, ktoré sa týkajú spoločenských a politických tém, preposiela ďalej každý dvadsiaty Slovák.
Aj to ukázal prieskum agentúry Ipsos realizovaný v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO). Už štvrtá vlna prieskumu zameraného na názory slovenskej populácie týkajúce sa dezinformácií a informačnej vojny v súvislosti s vojnou na Ukrajine prebehla na prelome júna a júla.
Čítajte aj Dráčik si nedá pokoj. Koketuje so Satanom, médiá prirovnáva ku koncentrákuPrieskum je zároveň realizovaný v Českej republike, čo umožňuje relevantné porovnanie názorov populácií oboch krajín. Kým na Slovensku dostáva takmer štvrtina ľudí do svojej schránky reťazové e-maily, v Česku je toto číslo ešte vyššie. Maily týkajúce sa napríklad migrácie, vojny, aktuálnej politickej situácie či Covidu-19 dostávajú takmer štyria z desiatich Čechov. Väčšina ľudí takéto e-maily ďalej nepreposiela, ale v oboch krajinách je približne 5 % populácie, ktorá reťazový e-mail prepošle ďalej.
Čítajte viac Vojna na Ukrajine: Sme súčasťou informačnej vojny Ruska, myslí si tretina SlovákovNajčastejšie dostávajú takéto e-maily staršie vekové kategórie, predovšetkým ľudia nad 70 rokov. Najmenej ich preposielajú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. „Nemalý počet ľudí na Slovensku aj v Českej republike obvykle preposiela reťazové emaily svojim známym, často s tým, že informácie v nich už ďalej neoverujú.“, uviedol Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.
Otázka: Dostávate od svojich známych hromadne preposielané e-maily, ktoré varujú pred nebezpečenstvom týkajúcim sa napr. migrácie, vojny na Ukrajine, epidémie COVID-19, aktuálnej politickej situácie, Európskej únie, či NATO (takzvané reťazové e-maily)? Ak áno, ako najčastejšie reagujete?Len minimum ľudí upozorní ostatných na dezinformáciu
Každý piaty Slovák a 16 % Čechov tvrdí, že si vždy pomocou iných zdrojov overuje pravdivosť informácií, pri ktorých majú podozrenie, že to môže ísť o dezinformácie. Desatina populácie v oboch krajinách si takéto informácie neoverí nikdy, a ďalšia desatina to robí iba zriedka.
Dôležitým faktorom je v tomto prípade vzdelanie. Medzi ľuďmi so základným vzdelaním alebo bez maturity je viac tých, ktorí si pravdivosť podobných informácií neoverujú nikdy. Naopak, pri ľuďoch s vysokoškolským vzdelaním je toto číslo nižšie. Najviac ostražití sú mladí ľudia vo veku 18–29, tí si pravdivosť informácií v porovnaní s ostatnými ľuďmi overujú najčastejšie.
Najmenej si overujú informácie voliči Kotlebovcov
Z pohľadu politických preferencií si správy najmenej často overujú ľudia, ktorí v posledných parlamentných voľbách v roku 2020 volili ĽSNS, z nich si až 16 % informácie neoveruje nikdy.
Na dezinformáciu jej autora pravidelne upozorní 16 % ľudí na Slovensku, v Českej republike je číslo o niečo vyššie, na úrovni 21 %. Osem percent Slovákov zdieľa informácie aj v prípade, že majú podozrenie, že môže ísť o dezinformáciu.
Otázka: Čo obvykle robíte s informáciou, pri ktorej máte podozrenie, že môže ísť o dezinformáciu?Mladí sú náchylnejší na ovplyvnenie dezinformáciami
Hoci si väčšina ľudí myslí, že dezinformácie vedia jednoducho rozoznať, prieskum ukázal, že každý druhý má skúsenosť s tým, že niekto v jeho okolí zmenil na základe dezinformácií svoje postoje alebo správanie. Najčastejšie sú to mladí ľudia (18 – 29 rokov) a ľudia s VŠ vzdelaním.
Na Slovensku sme oproti Českej republike výrazne viac presvedčení, že dokážeme rozoznávať dezinformácie. Zároveň platí, že v oboch krajinách vníma viac než 60 % respondentov to, že dezinformácie sú zbraňou v rukách nedemokratických štátov.
Otázka: Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcimi výrokmi, ktoré sa týkajú dezinformácií (tzn. účelovo šírených nepravdivých informácií)? (graf ukazuje percento súhlasu s výrokom)Prieskum realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1042 respondentov (SR) a 1003 respondentov (ČR) starších než 18 rokov v dňoch 30.6. až 7.7.2022 pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre podľa pohlavia, veku, regiónu a veľkosti miesta bydliska. Prvá vlna bola realizovaná v dňoch 31.3. až 6.4.2022, druhá v dňoch 30.4. až 5.5.2022 a tretia v dňoch 31.5. až 5.6.2022.