Nedávny prieskum odhalil, že takmer polovica Slovákov nesúhlasí s rovnakými právami pre LGBTQI+ páry. Táto štatistika prichádza v čase, keď sú svedectvá ľudí z tejto komunity plné príbehov o znevýhodňovaní, diskriminácii, a dokonca aj násilí. Slovensko je navyše krajina, kde nedávna nenávisť voči tejto komunite vyústila do teroristického útoku, pri ktorom zahynuli dvaja mladí ľudia, no stále neprejavuje dostatočnú mieru tolerancie a prijatia.
Právne problémy pre nezosobášené páry
Na Slovensku sa nezosobášené páry stretávajú s mnohými právnymi problémami. Heterosexuálne páry majú voľbu, či sa zosobášia, alebo nie, zatiaľ čo homosexuálne páry túto možnosť nemajú. V kritických situáciách, ako je nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie či právo dediť, sú LGBTQI+ páry výrazne znevýhodnené. Ich problémy tým však nekončia. Diskriminácia sa prejavuje aj v bežných situáciách, ako je hľadanie práce, nadväzovanie priateľstiev či rodinných vzťahov.
Čítajte aj Mikrovlnka je škodlivá, Zem nie je guľatá a očkovanie spôsobuje autizmus. Dezinformáciám verí viac Slovákov ako Čechov
Nízka miera tolerancie
Podľa dát z Eurobarometra z roku 2019 je Slovensko krajinou s najmenšou mierou tolerancie voči LGBTQI+ komunite v Európe. Aktuálne dáta z prieskumu od agentúry NMS Market Research Slovakia ukazujú, že situácia sa výrazne nezmenila ani v roku 2024. Len 37 percent populácie verí, že homosexuálne páry by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálne páry, zatiaľ čo takmer polovica (45 %) je proti.
Ako je to s podporou „Bratislavskej kaviarne“
Za zrovnoprávnenie LGBTQI+ komunity sa najviac zasadzujú mladší ľudia, vysokoškolsky vzdelaní jedinci a sympatizanti Progresívneho Slovenska. Naopak, najväčšími odporcami sú muži a podporovatelia strán Smer, Republika a KDH.
Zaujímavé je, že koncept tzv. „Bratislavskej kaviarne“ sa v dátach úplne nepotvrdil. „Obyvatelia Bratislavského kraja sú síce o niečo viac za zrovnoprávnenie LGBTQI+ komunity, no rozdiely nie sú signifikantne odlišné v porovnaní so zvyškom populácie,“ dopĺňa spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.
Strach a neznalosť
Jedným z dôvodov, prečo ľudia odmietajú zrovnoprávnenie LGBTQI+ komunity, môže byť strach a obavy z neznámeho. Prieskum ukázal, že tí, ktorí poznajú niekoho z takejto komunity, častejšie podporujú rovnaké práva. Naopak, tí, ktorí nikoho takého nepoznajú, sú menej naklonení zrovnoprávneniu.
„Je to prirodzené, pretože ak nikoho z LGBTQI+ komunity nepoznáme, netušíme, s akými problémami sa stretávajú. Ťažšie sa nám tvorí vlastný úsudok a jednoduchšie prevezmeme názory, ktoré sa nemusia zakladať na pravde,“ vysvetľuje Lakatošová.
V prieskume sa prihlásilo k LGBTQI+ komunite len malé množstvo respondentov – 3 percentá, ďalších 11 percent odmietlo na otázku o tom, či sa sami hlásia k LGBTQI+ alebo či niekoho z tejto komunity poznajú, uviesť odpoveď.
Slovensko ako miesto pre život
Len štvrtina populácie považuje Slovensko za dobré miesto pre život pre LGBTQI+ ľudí, pričom takmer polovica si myslí opak. Tretina populácie nevedela alebo nechcela na túto otázku odpovedať.
„Slováci a Slovenky si uvedomujú, že ľudia z LGBTQI+ komunity nemajú na Slovensku ideálne podmienky pre život. Už vyššie spomínaný strach, prípadne presvedčenie či vierovyznanie, im jednoducho nedovoľujú zmeniť názor na to, aby sa priklonili k zrovnoprávneniu LGBTQI+ komunity,“ interpretuje výsledky Lakatošová.
Výsledky prieskumu ukazujú, že na Slovensku je ešte dlhá cesta k dosiahnutiu rovnosti pre LGBTQI+ komunitu. Aj keď je podpora medzi mladšími a vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi relatívne silná, celková populácia je stále rozdelená a mnohí zostávajú voči tejto otázke skeptickí. Kľúčom k zmene môže byť zvýšenie povedomia a osobná skúsenosť s LGBTQI+ komunitou, ktorá by mohla pomôcť prekonať strach a predsudky.
Online prieskum prebiehal od 30. mája do 3. júna 2024 a zúčastnilo sa ho 1 020 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Prieskum nemal zadávateľa a bol realizovaný na náklady agentúry NMS Market Research Slovakia.