Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla Slovákom nielen výrazné spoločenské zmeny, ale aj ekonomické, spotrebu a nakupovanie nevynímajúc.
Čo sa v prípade obchodov, nákupov ale i cien tovarov a služieb za vyše tri dekády zmenilo najviac? Rástli rýchlejšie naše platy alebo cenovky na tovaroch v obchodoch? Na kúpu ktorých tovarov musia Slováci odpracovať kratší alebo dlhší čas ako v roku 1989? Aj na tieto otázky odpovedá analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company.
Čítajte aj Markíza v roku 2024: Najočakávanejší seriálový návrat stálice, ktorú Slováci zbožňujú
Zarábame viac ako pred revolúciou
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. „Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien. V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 30 až 35 % viac ako v roku 1989,“ uvádza Sadovská.
Zvyknúť sme si však museli aj na pojem nezamestnanosť. V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. „Až tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v aktuálnom roku 2023 sa jej podarilo dostať nielen pod úroveň 6 %, ale priblížiť sa viac k 5 %,“ dodáva Sadovská.
Čítajte aj Takto bude vyzerať ďalší bratislavský mrakodrap. Ponúkne stovky bytov za relatívne dostupné ceny
Môžeme si dopriať viac
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2023 na úrovni 1 373 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Na chlieb však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi,“ uvádza Sadovská.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe. Nová chladnička nás stála päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy auta išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Na bývanie pracujeme dlhšie
Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20 až 40 tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky.
„Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac – vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu,“ dodáva Sadovská.
Takéto porovnanie, samozrejme, nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Čítajte aj Sme konzervatívny národ. Tradičné formy najviac milujeme aj pri spôsobe komunikácie
Fenomén nákupných centier
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Vďaka nákupným centrám sa predajná plocha obchodov až štvornásobne zväčšila. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch. „V roku 1993 bola predajná plocha obchodov viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu,“ dodáva Sadovská s tým, že v súčasnosti je to už 0,74 štvorcového metra na jedného Slováka.
Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum Polus na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale všetkých krajských či väčších okresných miest.