Úrad na ochranu osobných údajov SR zverejnil výročnú Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2022, v ktorej už druhý rok po sebe tvrdí, že je „pred kolapsom“ a nie je schopný si plniť svoje úlohy. Upozorňuje na nízky počet zamestnancov a ich vysokú fluktuáciu, čo má vyplývať z preťaženosti.
Podľa odborníka na ochranu osobných údajov Jakuba Berthotyho z advokátskej kancelárie Dagital Legal ide o kombináciu viacerých interných aj externých faktorov, ktoré súvisia najmä s tým, že regulátor je bez vedenia a smerovania už tretí rok.
Čítajte aj Jojka využila zaváhanie Markízy: Slováci môžu dostať novú televíziu, ktorá dlhodobo chýbalaNezmyselné konania a veľa nízkych pokút
V roku 2022 uložil úrad 52 pokút v priemernej výške takmer 1 166 eur, spolu za približne 106-tisíc eur. „Ak porovnáme stav s rokom 2015, teda pred prijatím GDPR, počet udelených pokút síce vzrástol, no ich priemerná výška klesla na historické minimum. Ukladáme príliš veľa nízkych pokút a máme príliš veľa nezmyselných konaní, ktoré úrad zbytočne zaťažujú v riešení kľúčových tém,“ hodnotí Berthoty a na porovnanie uvádza francúzsky úrad CNIL, ktorý vybral v roku 2021 iba 18 pokút, no v celkovej výške 214 miliónov eur.
Rozpočet 1,7 milióna nesvedčí o kolapse
„Takto nízke pokuty považujem za dôsledok preťaženia odboru správnych konaní, ktorý začal dávať nižšie pokuty preto, aby sa mu menej vecí vracalo cez rozklady a správne žaloby. Zároveň ide o dôsledok nešťastného vnútorného organizačného nastavenia Úradu. V skutočnosti mať 50 ľudí a rozpočet 1,7 milióna je asi ťažko situácia pred kolapsom. Kolaps spôsobuje skutočnosť, že možno len tretina ľudí a rozpočtu ide do priameho enforcementu GDPR a aj to stroskotáva na administratívno-právnych prekážkach,“ približuje advokát.
Čítajte aj Diváci neprídu o Heribana: Pred nečakanou smrťou stihol dotočiť nový seriálPolitikov ochrana osobných údajov nezaujíma
Úrad by si mal podľa odborníka vyberať zaujímavé prípady, ktoré by oblasť posúvali dopredu a nie byť obeťou stoviek nezmyselných návrhov, ktoré musí vybaviť. „Na to je potrebné otvoriť zákon, zmeniť nastavenie úradu a zároveň vymenovať predsedu, ktorý pozná úrad, GDPR a má víziu. Bohužiaľ, bývalá vláda takého kandidáta vybrala, ale sabotoval ho jeden poslanec,“ dodáva Berthoty.
Slovensko opäť na chvoste EÚ
Hlavným pozitívom v činnosti úradu v roku 2022 bolo, že sa spolu s Úradom pre reguláciu podieľal na príprave spoločného usmernenia ku cookies. To je však podľa odborníka žalostne málo. „Trend je skôr opačný – rozpočet a personál týchto úradov rapídne rastie a tlačí na to aj Komisia EÚ. Pre porovnanie, český úrad má 2,5-krát viac zamestnancov a takmer 4-násobne vyšší rozpočet ako jeho slovenský náprotivok. Je to aj preto, lebo týmto úradom postupne pribúdajú do agendy nové predpisy a oblasti. Aj na Slovensko sa rúti možno 20 nových a obrovských regulácií EÚ, ktoré nebude možné aplikovať bez súčasnej aplikácie s GDPR a ePrivacy. Mal by postupne vznikať akýsi „super-úrad“, ktorý tieto témy dokáže pokryť,“ hovorí Berthoty.
Čítajte aj Markíza odložila štart novej televízie o rok, poistila si však tri názvy. Ktoré sú to?Zároveň si myslí, že úrad má historicky tie správne predispozície, aby sa týmto super-úradom stal a to aj napriek existenčným problémom. „Riešenia sú, len musí byť politická ochota. Zostáva nám ale veľmi málo času a aj preto sme začali pracovať na koncepcii toho, čo by sme mali urobiť, ktorú čoskoro ju zverejníme,“ uzatvára Berthoty.