Dôležitou súčasťou ekonomiky je nakupovanie. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislavskom kraji, kde je najvyššia kúpna sila obyvateľstva, ale i koncentráciou predajní či nákupných centier. Vyplynulo to z výsledkov marcového prieskumu „Spotrebiteľská nálada: medziročné porovnanie“ spoločností DATAMAR a MNFORCE.
Čítajte aj Jojka využila zaváhanie Markízy: Slováci môžu dostať novú televíziu, ktorá dlhodobo chýbalaV analýze sa dozviete:
- Míňajú Bratislavčania viac ako vlani?
- Očakávajú bratislavské domácnosti zlepšenie alebo zhoršenie ich ekonomickej situácie?
- Aká je kúpna sila obyvateľov Bratislavského kraja?
- Čo vplýva na naše míňanie a ako budeme nakupovať v budúcnosti?
Väčšina Bratislavčanov sa pri nákupoch neobmedzuje
Hoci pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili aj nákupy Bratislavčanov, ich apetít po nákupoch bol však v marci 2023 prekvapujúco najvyšší za posledný rok (od marca 2022).
Čítajte aj Primark otvoril prvú predajňu na Slovensku. Investoval do nej viac ako 10 miliónov eur, takto vyzerá„Väčšina bratislavských domácností (až 86 %) v marci 2023 plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 14 % opýtaných,“ hovorí analytička Eva Sadovská zo spoločnosti Wood & Company. „Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 13 % z nich), v prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa aktuálne obmedzuje 36 % z opýtaných Bratislavčanov.“ dodáva.
Čítajte aj Svetová kuchyňa, štýlové kiosky, Plačkovej kaviareň aj plážové bary. Nová gastrozóna v Eurovea ohúri rozmanitosťouVäčšia časť domácností z Bratislavy míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani. Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň znížil aj podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákupy predmetov dlhodobej spotreby – ako napríklad oblečenie, nábytok, elektronika, automobil či nehnuteľnosť. „Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 24 % spomedzi obyvateľov Bratislavského kraja,“ uvádza Sadovská.
Čítajte aj Neváhajte a utekajte do kina! Takto vyzerá najšialenejší filmový zážitok tohto letaOptimistické očakávania
Pozitívny trend je evidentný aj pri očakávaniach bratislavských domácností ohľadom ich ekonomickej situácie na najbližších 6 mesiacov. „Kým v závere roka 2022 bol podiel domácností očakávajúcich zhoršenie na úrovni 56 %, v marci 2023 klesol pod polovicu na 47 %. Najväčší optimizmus (od vypuknutia pandémie) ohľadom budúceho vývoja deklarovali opýtaní v máji 2021, kedy sa zhoršenia ekonomickej situácie obávala iba pätina z nich,“ vysvetľuje analytička.
Kúpna sila Bratislavčanov
Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším. Najvyššiu kúpnu silu jeho obyvateľov potvrdzujú ukazovatele ako HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. „HDP na obyvateľa (v bežných cenách) dosahoval v roku 2021 úroveň 38,8 tisíca eur. Len pre porovnanie, HDP na obyvateľa za celú SR predstavoval 18,1 tisíca eur a v jednotlivých (ostatných) regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 11,1 tisíca eur v Prešovskom kraji po 19,4 tisíca eur v Trnavskom kraji,“ uvádza Sadovská.
Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v marci 2023 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 2,90 %, v celej ekonomike bola vykázaná na úrovni 5,61 %. Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol vlani 1 599 eur, v celej Slovenskej republike je 1 304 eur.
Čítajte aj Novinka Jojky Tomáš a Diana: Najslabší seriál tejto sezóny, ktorý diváka vráti do roku 1990Bratislava je mestom nákupných centier
Nákupné centrá dominujú Bratislave už 23 rokov. Hlavné mesto sa vyznačuje najväčšou koncentráciou shoppingov, prislúcha mu až 40 % z celkovej výmery veľkých nákupných centier na Slovensku. Nájdeme v nich zastúpené takmer všetky druhy obchodov, ale aj pestrú škálu služieb či gastro prevádzok. Preto tvoria reprezentatívnu vzorku, prostredníctvom ktorej možno mapovať zmeny v spotrebiteľskom správaní.
„Veci dennej spotreby, módu a zábavu ľudia stále chodia radšej kupovať do obchodných centier. Dokonca aj pri elektronike majú nákupné centrá odsledované, že ak si zákazník objedná tovar napríklad online, príde si poň radšej osobne do predajne. Nákupné centrá tak pociťujú opätovný nárast počtu návštevníkov, ktorí v nákupných centrách možnosť nakupovania, vybavenia viacerých služieb pod jednou strechou a trávenia času so zážitkom doslova vyhľadávajú. Pochopiteľne, aj nákupné centrá musia držať krok s dobou, aby návštevníkov prilákali, ale aj udržali,“ skonštatoval Martin Šmigura, investičný riaditeľ spoločnosti Wood & Company.
Čítajte aj Neprekonateľní hrdinovia sa vracajú: Reštart tejto série sľubuje zbesilú akčnú jazduBudúcnosť nákupných centier
Obchodné centrá budú v budúcnosti prepájať ešte viac funkcií a ponúkať široké spektrum voľnočasových aktivít a služieb (vrátane relaxu či kancelárií). Návštevník si do nich príde nielen nakúpiť, ale bude v nich môcť prepájať prácu, relax a socializáciu.
Konkurenčnou výhodou voči online prostrediu a jeho pestrej ponuke tovaru bude predaj tovaru so zážitkom. Aj naďalej však budú obchodné centrá slúžiť na objavovanie a prezentáciu nových značiek. Prieskumy tiež ukazujú, že dôveryhodnosť značiek je vyššia, ak majú okrem e-shopu aj kamenné pobočky.