S vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine vzrastali obavy Slovákov o stratu pracovných miest, ktoré mali obsadiť práve odídenci z Ukrajiny. Potvrdili sa obavy Slovákov? Ako vyzerá po roku pracovný trh a aké to bude mať dopady na náš trh a ekonomiku? Odpovede prinášajú prieskumy z ministerstva práce a odborník z personálnej agentúry.
Čítajte aj Koncesie sú minulosťou, štát to bude stáť ďalších 74 miliónov. RTVS však potrebuje aspoň raz toľko
Pár týždňov po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine panovali viaceré negatívne predpoklady a obavy. Tieto nepodložené predpoklady sa však ukázali ako zbytočné. Z aktuálnej situácie, ktorá panuje na slovenskom pracovnom trhu, vyplýva, že najväčšou úlohou slovenskej vlády aj zamestnávateľov – v záujme hospodárskeho rastu Slovenska – by mala byť snaha osloviť ukrajinských, no tiež iných zahraničných pracovníkov a získať ich pre trvalý pobyt na Slovensku.
Ukrajinci nekradnú Slovákom prácu, trhu naopak pomáhajú
Ako ukazujú aktuálne prieskumy z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na Slovensku sú už dlhodobo neobsadené tisíce pracovných pozícií. Počet voľných pracovných miest bol v januári 2023 viac ako 81-tisíc, najviac v Bratislavskom kraji (28 220 miest), najmenej v Prešovskom kraji (2 761 miest). Podľa ministerstva bolo vhodných pozícií na obsadenie cudzincami viac ako 32-tisíc.
Čítajte aj Koniec českých televízií? Dôsledky pocíti celé odvetvie, aj samotné slovenské stanice, hovorí odborník
Ide predovšetkým o miesta s nižšou úrovňou kvalifikácie, kde nie je prekážkou jazyková bariéra, ako napríklad pozície operátorov, montérov strojov a zariadení či pomocných pracovníkov v skladoch, výrobe, v službách a obchode – teda predavačov, kuchárov, opatrovateľov, čašníkov a podobne.
„Dá sa povedať, že príchod ukrajinských pracovníkov mal na slovenský pracovný trh pozitívny vplyv. Obsadili najmä pozície, o ktoré dlhodobo nebol zo strany Slovákov záujem – či už z hľadiska malej atraktivity alebo nedostatočnej finančnej odmeny. Ukrajinci sa môžu uplatniť najmä vo výrobe a logistike, pracovníci chýbajú aj v zdravotníctve, gastrosektore, automotive či elektrotechnickom a strojárskom priemysle,“ vysvetľuje Ladislav Hanudeľ z personálnej agentúry Grafton.
Výšku mzdy neovplyvňujú zahraniční zamestnanci
Príchod ukrajinských pracovníkov nemal zásadnejší vplyv ani na vývoj miezd či poskytovanie benefitov. Tieto obavy mali predovšetkým domáci zamestnanci, ktorí predpokladali, že zamestnávatelia slovenských pracovníkov prepustia a namiesto nich prijmú lacnejších Ukrajincov.
Je to mýtus, ktorý vyvracia aj odborník z Graftonu: „Slovenskí zamestnávatelia stále preferujú domácich zamestnancov, ale keď pozície nemôžu obsadiť, musia siahnuť po zahraničných kandidátoch, aby nenarušili plynulosť svojej výroby. Ukrajinským pracovníkom vo väčšine prípadov musia firmy nájsť ubytovanie, zaplatiť zaškoľovanie aj jazykové kurzy. Obsadzujú predovšetkým pozície vo veľkých výrobných prevádzkach a priemyselných podnikoch, v ktorých je garantovaná pravidelná úprava miezd z dôvodu kolektívnych zmlúv – bez ohľadu na to, či ide o domácich alebo zahraničných pracovníkov. Výšku mzdy zásadne ovplyvňujú iné faktory, ako je inflácia, zdražovanie služieb a produktov či nárast cien energií.“
Čítajte aj Televízne prekvapenie roka: Druhá šanca zosadená z trónu, toto je nový najlepší seriál Markízy
Boj o Ukrajincov
Aj napriek tomu, že vojnový konflikt trvá už rok, Slovensko sa zásadne neposunulo v tom, aby prilákalo viac pracovníkov z Ukrajiny na náš pracovný trh. Hoci boli vytvorené Centrá pomoci pre utečencov a sú im preplácané náklady na ubytovanie, Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami dostatočne neuznáva odborné certifikáty a diplomy.
Medzera je tiež v poskytovaní jazykových kurzov či iných programov zameraných na ich integráciu. Viaceré západoeurópske krajiny pritom už dávno spustili podporné systémy na prilákanie a udržanie si zahraničných pracovníkov. Ich dôležitosť si uvedomuje napríklad Poľsko, ktoré významne zjednodušilo pravidlá ekonomickej migrácie prostredníctvom flexibilnej validácie diplomov a profesijných kvalifikácií.
„Pomerne veľká časť pracovníkov z Ukrajiny už teraz deklaruje, že aj po skončení vojnového konfliktu si vie predstaviť zostať pracovať a žiť tu, na Slovensku. Spájajú svoju budúcnosť s našou krajinou a to je dobrý predpoklad na rekvalifikáciu a začlenenie do spoločnosti. Na slovenskej vláde ale je, aby im to čo najviac uľahčila,“ objasňuje Hanudeľ.
Čítajte aj Lacný reťazec otvára prvú predajňu. Zákazníkov láka na súťaž, môžu vyhrať minútu nakupovania zadarmo
Brzdou Slovenska sú vysoké náklady na prácu
Slovenská vláda si veľa sľubuje od investícií z Plánu obnovy, ktoré majú tvoriť až polovicu nášho HDP. Vďaka nim by sa na Slovensku malo vytvoriť 12 tisíc pracovných miest. Aj z tohto dôvodu vzrastie potreba odbornej pracovnej sily, ktorú naše školstvo nevyprodukuje. Bude ich potrebné získať zo zahraničia.
„Každopádne by mal štát firmám a podnikateľom pomôcť v zásadných oblastiach. Prvoradou úlohou je znížiť náklady na prácu, ktoré má Slovensko najvyššie v celom regióne. Dôležitá je tiež redukcia byrokracie. Vďaka tomu by firmy vedeli vytvoriť viac a aj flexibilnejších pracovných úväzkov. Zásadne by sa mal upraviť vzdelávací systém a rozhodne potrebujeme zjednodušiť a zrýchliť zamestnávanie zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Len tak zrýchlime náš hospodársky rast a konkurencieschopnosť smerom k okolitým krajinám,“ odporúča Hanudeľ.
Uplatnenie na slovenskom trhu si aktuálne vedia nájsť zahraniční pracovníci na pozíciu zváračov, elektrikárov, IT špecialistov aj lekárov. Z prieskumov Graftonu tiež vyplýva, že takmer polovica spoločností na Slovensku plánuje v tomto roku prijímať zamestnancov.