„Politická a mediálna podpora zabíjania civilistov,“ je titulok nového príspevku, ktorým sa Dráčik prihovára zákazníkom na úvodnej stránke svojho e-shopu. Tentokrát sa v ňom vrátil o dvadsať rokov späť k vojne v Iraku a naráža v ňom na manipuláciu politikov a médií s verejnou mienkou, v čom vidí paralelu so súčasnou situáciou pri vojne na Ukrajine.

„V roku 2002 sa začala štvavá politická aj mediálna kampaň proti suverénnemu štátu Irak. Bola založená na tvrdeniach, že Irak vyrába chemické zbrane. Mediálna kampaň bola vedená v štýle tisíc akože dôkazov proti Iraku a možno jeden dôkaz v prospech,“ píše autor v článku.
Politikov a médiá obviňuje z toho, že ich komunikácia bola jednostranná pred, počas, aj po skončení vojny. „Krv milióna obetí zaschnutá na perách vojnových zločincov, ktorí túto vojnu obhajovali podporovali a následne rovnakou mierou neodsúdili.“ Diskusia medzi podporovateľmi a oponentmi vojenského zásahu o tom, či vláda USA mala dôkazy o vlastníctve zbraní hromadného ničenia a existencii blízkych väzieb medzi režimom Saddáma Husajna a Al-Káidou, prebieha do dnešných dní.
V ďalšom článku s titulkom „Okupanti, vlastizradcovia a kolaboranti, straťte sa!“ píše, že „Slováci nie sú agresor, ale ani prispané ovce vedené na porážku“. A vysvetľuje, že „Dráčik sa nikdy nehral na pacifistu. Kde ste o tom našli zmienku? Ani neviem, prečo tu nejaké popletené, demagogické hlavičky z neho robia agresora, keď bráni zvrchovanosť Slovenska a slobodu.“

Rubriku „Články k aktuálnej situácii“ otvorili začiatkom februára texty, ktoré sa týkali obrannej dohody Slovenska s USA. S vypuknutím vojny na Ukrajine pribúdali ďalšie manipulatívne vyjadrenia ako napríklad „Ďalšie zbrane a predlžovanie konfliktu znamená zbytočne preliatu krv a obete.“. V texte, ktorý mapuje politický vývoj na Slovensku, sa hovorí aj o tom, že „do paláca sa nebadane vkradla Macocha“. Apokalyptickou víziou budúcnosti našej planéty sa zaoberal článok s titulkom „Nápravnovýchovná zóna 666-Zem“ a kritikou médií zase článok „Spoznávaj a užívaj si elektronický koncentrák“.
Naozaj je toto obsah a vhodná forma komunikácie na e-shope s hračkami pre deti? Navyše pri takej silnej značke, ktorá sa na Slovensku spája automaticky s hračkárstvom? Deťom určite netreba zakrývať oči pred nepríjemnými faktami a tváriť sa, že život je rozprávka, ale takýmto textom bez vysvetlenia kontextu asi ťažko môžu porozumieť.
V jednom z ďalších príspevkov autor alibisticky návštevníkom odporúča, ako sa majú orientovať na stránkach Dráčika: „Odporúčame cteným zákazníkom, aby navštevovali len tie stránky, tovary a texty, ktoré v nich nevyvolávajú nepríjemné pocity. Presne tak, ako to robia malé deti. Ak má dieťa záujem iba o bábiku, nebude si prezerať autíčka a naopak. Takže, ak sa dieťaťu niečo nepáči, alebo niečomu nerozumie, tak sa tým jednoducho nezaoberá.“

Desiatky manipulatívnych textov
Doposiaľ Dráčik publikoval desiatky článkov v podobnom duchu. V jednom z nich autor (podpísaný ako Dráčik) vysvetľuje, prečo ich publikuje na stránke, kde sa predávajú hračky: „Píšem, lebo nemám inú možnosť a považujem to za dôležité vyjadriť svoj názor a postoj.“
Nie je to tak celkom pravda. V dnešnej dobe je k dispozícii viacero platforiem vhodných na zverejnenie svojich názorov. Priestor na vyjadrenie mu ponúkajú aj médiá, na otázky však Dráčik nereaguje a nevyjadruje sa ani k tomu, kto je autorom príspevkov.
Dráčik založil ešte v roku 1991 Dušan Víglaský, ktorý je doposiaľ majiteľom spoločnosti. Okrem e-shopu prevádzkuje desiatky kamenných predajní v centrách väčších miest a nákupných centrách po celom Slovensku. Hračkárstvo výraznejšie nezasiahli ani dva pandemické roky, počas ktorých sa zatvárali obchody a nákupné centrá. Zisk spoločnosti predstavoval viac ako 3 milióny eur.