Dezinformácie sa nešíria len cez sociálne siete. Aj tento kanál je obľúbený

Čítajte aj Toto je desať najdrahších filmov Netflixu. Ich rozpočty sa vyšplhali do závratných výšok

Takmer štvrtina ľudí na Slovensku dostáva správy o vojne na Ukrajine, migrácii či pandémii v e-mailoch a nemalá časť ich šíri ďalej. Maily, ktoré sa týkajú spoločenských a politických tém, preposiela ďalej každý dvadsiaty Slovák.

Aj to ukázal prieskum agentúry Ipsos realizovaný v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO). Už štvrtá vlna prieskumu zameraného na názory slovenskej populácie týkajúce sa dezinformácií a informačnej vojny v súvislosti s vojnou na Ukrajine prebehla na prelome júna a júla.

Čítajte aj Dráčik si nedá pokoj. Koketuje so Satanom, médiá prirovnáva ku koncentráku

Prieskum je zároveň realizovaný v Českej republike, čo umožňuje relevantné porovnanie názorov populácií oboch krajín. Kým na Slovensku dostáva takmer štvrtina ľudí do svojej schránky reťazové e-maily, v Česku je toto číslo ešte vyššie. Maily týkajúce sa napríklad migrácie, vojny, aktuálnej politickej situácie či Covidu-19 dostávajú takmer štyria z desiatich Čechov. Väčšina ľudí takéto e-maily ďalej nepreposiela, ale v oboch krajinách je približne 5 % populácie, ktorá reťazový e-mail prepošle ďalej.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine: Sme súčasťou informačnej vojny Ruska, myslí si tretina Slovákov

Najčastejšie dostávajú takéto e-maily staršie vekové kategórie, predovšetkým ľudia nad 70 rokov. Najmenej ich preposielajú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. „Nemalý počet ľudí na Slovensku aj v Českej republike obvykle preposiela reťazové emaily svojim známym, často s tým, že informácie v nich už ďalej neoverujú.“, uviedol Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.

zväčšiť Foto: Ipsos

prieskum, šírenie dezinformácií Ako najčastejšie reagujeme na reťazové e-maily od svojich známych?

Len minimum ľudí upozorní ostatných na dezinformáciu

Každý piaty Slovák a 16 % Čechov tvrdí, že si vždy pomocou iných zdrojov overuje pravdivosť informácií, pri ktorých majú podozrenie, že to môže ísť o dezinformácie. Desatina populácie v oboch krajinách si takéto informácie neoverí nikdy, a ďalšia desatina to robí iba zriedka.

Dôležitým faktorom je v tomto prípade vzdelanie. Medzi ľuďmi so základným vzdelaním alebo bez maturity je viac tých, ktorí si pravdivosť podobných informácií neoverujú nikdy. Naopak, pri ľuďoch s vysokoškolským vzdelaním je toto číslo nižšie. Najviac ostražití sú mladí ľudia vo veku 18–29, tí si pravdivosť informácií v porovnaní s ostatnými ľuďmi overujú najčastejšie.

Najmenej si overujú informácie voliči Kotlebovcov

Z pohľadu politických preferencií si správy najmenej často overujú ľudia, ktorí v posledných parlamentných voľbách v roku 2020 volili ĽSNS, z nich si až 16 % informácie neoveruje nikdy.

Na dezinformáciu jej autora pravidelne upozorní 16 % ľudí na Slovensku, v Českej republike je číslo o niečo vyššie, na úrovni 21 %. Osem percent Slovákov zdieľa informácie aj v prípade, že majú podozrenie, že môže ísť o dezinformáciu.

zväčšiť Foto: Ipsos

prieskum, šírenie dezinformácií Čo obvykle robíme s informáciou, pri ktorej máme podozrenie, že môže ísť o dezinformáciu?

Mladí sú náchylnejší na ovplyvnenie dezinformáciami

Hoci si väčšina ľudí myslí, že dezinformácie vedia jednoducho rozoznať, prieskum ukázal, že každý druhý má skúsenosť s tým, že niekto v jeho okolí zmenil na základe dezinformácií svoje postoje alebo správanie. Najčastejšie sú to mladí ľudia (18 – 29 rokov) a ľudia s VŠ vzdelaním.

Na Slovensku sme oproti Českej republike výrazne viac presvedčení, že dokážeme rozoznávať dezinformácie. Zároveň platí, že v oboch krajinách vníma viac než 60 % respondentov to, že dezinformácie sú zbraňou v rukách nedemokratických štátov.

zväčšiť Foto: Ipsos

prieskum, šírenie dezinformácií Je jednoduché rozoznať účelovo šírené nepravdivé informácie?