Film Potopa vstúpil do kín ešte začiatkom decembra ako silná výpoveď o vysídlení, strate identity a hľadaní zmierenia.
Po úspešných medzinárodných premiérach a sérii regionálnych predpremiér na východe Slovenska prišiel film od 4. decembra aj do celoslovenskej distribúcie. Snímka režiséra Martina Gondu už pred oficiálnym uvedením zarezonovala nielen medzi odbornou verejnosťou, ale najmä medzi ľuďmi, ktorých sa jej téma bytostne dotýka.
Potopa je prvým hraným filmom, ktorý spracúva vysídľovanie obyvateľov pri výstavbe vodnej nádrže Starina. Dej je zasadený do roku 1980 v bývalom Československu a odohráva sa na pozadí reálnych historických udalostí spojených s budovaním vodárenskej nádrže Starina v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina.
Jej výstavbe museli ustúpiť obce Starina, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara a Ostrožnica, obývané prevažne rusínskym obyvateľstvom.
Práve rusínska komunita tvorí prirodzené jadro príbehu aj samotnej produkcie. Film vznikol v rusínčine a vyrástol priamo z prostredia, ktorého osudy reflektuje.
Producentka Katarína Krnáčová vysvetľuje: „Film vyrástol z prostredia rusínskej komunity a nakrútili sme ho v rusínčine. Citlivým spôsobom pripomína osudy ľudí, ktorých dediny museli ustúpiť výstavbe nádrže Starina a podobné príbehy poznajú rodiny po celom Slovensku, pri Liptovskej Mare, Oravskej priehrade či iných vodných dielach. Je to náš spôsob, ako im vrátiť hlas a pamäť.“
Snímka mala svetovú premiéru 7. novembra na prestížnom argentínskom festivale Mar del Plata, kde získala cenu SIGNIS za najlepší hraný film. Následne bola uvedená aj na jednom z najvýznamnejších ázijských festivalov kategórie A – Goa IFFI v Indii.
Podľa producenta Tomáša Giča bol medzinárodný presah od začiatku kľúčový: „Počas vývoja bolo pre nás dôležité, aby bol film zrozumiteľný nielen pre domáce publikum a ľudí, ktorí proces vysídlenia zažili, ale aby príbeh pôsobil univerzálne a oslovil aj medzinárodných divákov. Účasť na prestížnych festivaloch potvrdzuje, že sa nám to podarilo.“
Po zahraničných premiérach sa Potopa symbolicky vrátila tam, kde vznikala. V poslednom novembrovom týždni absolvovala sériu predpremiér v Košiciach, Snine, Humennom, Svidníku, Prešove a Nechválovej Polianke, sprevádzaných diskusiami s tvorcami a hercami. Práve tieto stretnutia s pamätníkmi a miestnymi obyvateľmi patrili k najsilnejším momentom uvedenia filmu.
„Bolo pre nás mimoriadne dôležité uviesť film v špeciálnych predpremiérach práve na východe Slovenska – na miestach, kde sa príbeh odohráva a kde sme ho aj nakrúcali. Prišli na ne ľudia, ktorých sa táto ťažká historická udalosť priamo dotkla,“ hovorí producentka Krnáčová. „Ich silné slová vďaky za to, že sme túto bolestivú tému spracovali presne a s rešpektom, boli pre nás veľkým zadosťučinením.“
Ústrednou dejovou líniou filmu je vzťah pätnásťročnej Mary a jej otca Alexandra. Mara túži stať sa pilotkou a odísť z dediny, zatiaľ čo jej otec, rusínsky roľník a vdovec, chce, aby zostala doma. Hroziace zatopenie doliny ich však postaví pred nevyhnutnú konfrontáciu so stratou domova, koreňov aj istôt.
Postava Mary zároveň reprezentuje generačný zlom. Scenár, ktorý vznikol na základe dôkladného historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi, ukazuje, že mladšia generácia vnímala zánik dedín inak než ich rodičia, menej ako definitívnu tragédiu a viac ako nútený začiatok niečoho nového.
Herečka Sára Chripáková k svojej postave hovorí: „Moja postava Mara má silnejšiu túžbu dostať sa preč, no zároveň jej v tom nedovoľujú vážne rodinné dôvody. Nakoniec, napriek všetkým okolnostiam, je jej sen lietať väčší ako strach z otca alebo jeho nesúhlas.“
Čítajte viac Vlna kritiky po odvysielaní novej série Dotyku života. Diváci STVR sa zhodli na jednej veľmi rušivej chybe
Silný osobný rozmer filmu zdôrazňujú aj reakcie hercov, ktorých sa téma dotýka priamo. Herec Martin Mňahončák uviedol: „Po vzhliadnutí filmu Potopa by som rád povedal, že som naozaj hrdý, že takýto film vznikol. Je to nádherná ukážka duše človeka, jeho príslušnosti k rodine, rodisku, a to v dobrom aj v zlom.“
Herec Michal Hudák, ktorého rodičia pochádzajú z obce Ruské, dodáva: „Keď som videl film Potopa, vrátane autentických záberov z vysídľovania pod záverečnými titulkami, nebolo mi všetko jedno. Za príbehom vysťahovania vidím stovky osudov ľudí, ktorým tak zobrali zmysel života, všetko, na čom pracovali.“
Čo hovoria prvé reakcie?
Prvé reakcie divákov a hodnotenie na ČSFD hovoria samé za seba.
Film má na ČSFD až 90 %, pričom sa doposiaľ umiestnil na 851. mieste najlepších filmov vôbec.
„Slovenský film Otec bol bez debaty jeden z naj filmov roka a keby mi niekto povedal, že je tu ešte lepší, tak neuverím… Mladý šikovný chlapík menom Martin Gonda je režisérom, ktorý vytrel zrak všetkým česko-slovenským roky študovaným hviezdam a ,celebritám'… Toto je ľudia milý debut, za ktorý by sa nemusel hanbiť na ktoromkoľvek filmovom festivale na svete,“ napísal fanúšik filmu, pričom väčšina komentárov a pochvaly na tento film sa nesie v podobnom duchu.
„Pre mňa jeden z top filmov roka 2025. Možnože aj úplne top,“ dopĺňa ďalší divák.
„Celovečerný debut snov režisera Martina Gondu si zaslúži medzinárodne ceny a dúfam, že ich aj dostane. Všetkým tvorcom to veľmi prajem. Tým, ktorí film ešte nevideli, ho vrelo odporúčam. Neoľutujete. Naopak Vám závidím, že Vás ten zážitok vidieť ten film prvý krát ešte len čaká,“ píše ďalší.
Film Potopa vznikol v produkcii spoločnosti Silverart a Cineart TV Prague, v koprodukcii Poľska a Belgicka. Finančne ho podporili viaceré národné aj medzinárodné inštitúcie vrátane Audiovizuálneho fondu, Creative Europe MEDIA či Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Potopa je výnimočný film, ktorý neponúka jednoduché odpovede, ale otvára bolestivé otázky historickej pamäti, identity a ceny, ktorú spoločnosť platí za „verejný záujem“.
