Slovenská kinematografia prináša ďalší silný titul. Dráma Otec, ktorú do kín uvedú 11. septembra 2025, patrí medzi najočakávanejšie filmy jesene. Ešte pred oficiálnym uvedením do distribúcie si však 29. augusta odbila svoju svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach.
Ohlasy boli nadšené, diváci aj kritici vyzdvihli umelecký cit režisérky Terezy Nvotovej a mimoriadny výkon Milana Ondríka.
Téma, ktorá zasiahne každého
Film Otec otvára náročnú tému syndrómu zabudnutého dieťaťa. Hlavná postava, oddaný manžel a otec, urobí tragickú chybu – nechá svoje dieťa v aute. Osudový moment rozvráti jeho manželstvo, privedie ho na pokraj väzenia a uvrhne do neznesiteľnej viny. Film skúma, či je možné odpustiť a nájsť vykúpenie aj tam, kde sa zdá byť všetko stratené.
Producentka Veronika Paštéková vysvetľuje, ako k projektu prišla: „V roku 2019 za mnou prišiel Dušan Budzak, ktorý napísal knihu o svojom najlepšom priateľovi. Zistila som, že nejde o ojedinelý prípad – práve naopak. Vo svete sa odohrali desiatky podobných tragédií, ktoré spája syndróm zabudnutého dieťaťa.“
Režijný prístup Terezy Nvotovej
Režisérka Tereza Nvotová sa rozhodla pre netradičnú filmovú reč – dlhé, neprerušené zábery, ktoré nútia diváka zostať s postavou a cítiť jej svet. „Pre mňa je jazyk filmu rovnako dôležitý ako príbeh. Nevedela som si predstaviť tento film v klasickej epizodickej štruktúre, lebo by to bolo ako pozerať si fotoalbum z pohrebu. To nikto nechce. Ja som chcela, aby divák cítil spojenie s hlavnou postavou a úplne sa ponoril do jej sveta. A dlhými zábermi som mu nedala na výber – žije jeho život bez prerušenia a odstupu,“ hovorí Nvotová.
Prípravy boli detailné, kameraman Adam Suzin so štábom skúšali každý pohyb kamery, niektoré zábery aj celé dni. Nvotová priznáva, že práve tento film pre ňu predstavoval „ďalšiu filmovú školu“.
Ondrík v najťažšej úlohe
Kľúčovým prvkom filmu je výkon Milana Ondríka. Podľa režisérky nešlo o hranie, ale o existenciu v role. „Milan často hovorí, že to bola jeho najťažšia rola. A nečudujem sa – aby to zahral pravdivo, musel si prežiť najhoršiu nočnú moru. Nedalo sa to hrať, musel v tom existovať, byť tým otcom on sám,“ uviedla Nvotová.
Aby vzťah medzi rodičmi a dieťaťom pôsobil autenticky, Ondrík aj Dominika Morávková trávili s malými herečkami pol roka pred nakrúcaním čas. To umožnilo prirodzenosť ich spoločných scén a posilnilo emocionálny účinok filmu.
Silné recenzie zo sveta
Premiéra v Benátkach priniesla filmu nadšené recenzie. Americký portál Overly Honest Reviews ocenil precíznosť Nvotovej a výkon hlavného herca:
- „Otec je film postavený na tichu, vytrvalosti a emóciách, ktoré vtiahnu diváka do svojho sveta a nepustia ho.“
- „Ondríkov výkon dodáva filmu úroveň, akú málokedy vidno.“
- „Otec je odvážnym a nezabudnuteľným dielom.“
- „Nvotová dokazuje, že je filmárkou, ktorá vyniká v najťažších témach a v najtemnejších kútoch nachádza nie senzácie, ale ľudskosť.“
Nemecký portál Moviebreak napísal:
- „Pôsobivý herecký výkon organicky zapadá do bolestného uvažovania o morálnych konfliktoch, nevyhnutnej vine a hraniciach odpustenia.“
Film ako terapia
Nvotová vníma kino ako priestor na spracovanie najťažších emócií: „Kino je ako terapia – aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje. Ponúka nám priestor, kde môžeme sedieť potme, neviditeľní, a prestať sa kontrolovať. Môžeme slobodne cítiť a prežívať, čo práve potrebujeme: stať sa niekým iným, zamilovať sa, smútiť, dokonca zomrieť. Je to nesmierne silný nástroj, ktorý narušuje naše obranné mechanizmy a prehovára priamo k srdcu.“
Otec je film, ktorý nepodáva senzácie, ale hlboký ľudský príbeh o vine, láske a túžbe po odpustení. Premiérové reakcie zo zahraničia naznačujú, že ide o dielo, ktoré prekračuje hranice Slovenska a dokáže osloviť publikum na celom svete. Slovenskí diváci si ho budú môcť vychutnať v kinách už od 11. septembra 2025.