Keď režisér Ryan Coogler prišiel s myšlienkou spojiť bluesovú históriu amerického juhu s upírskou hororovou tematikou, mnohí čakali niečo nevídané. A presne to film Hriešnici aj prináša – snímka, ktorá balansuje na hranici niekoľkých žánrov, strháva divákov do farebného, hlučného a nakoniec krvavého zážitku v Mississippi roku 1932. Južanský gotický horor s hudobnými prvkami predstavuje jeden z najambicióznejších projektov uplynulých rokov.
Coogler, ktorý začínal s kriticky oceňovanou drámou Fruitvale Station, pokračoval športovou drámou Creed a neskôr dobyl box office s marvelovským Black Panther, opäť dokazuje svoju režisérsku všestrannosť. Jeho piata spolupráca s Michaelom B. Jordanom prináša vizuálne bohatý a tematicky nabitý film, ktorý však zápasí s vlastnou identitou a občas uniká kontrole ako rozbehnutý vlak.
Bratia sa vracajú domov
Michael B. Jordan podáva pôsobivý herecký výkon v dvojitej úlohe bratov Smoke a Stack Smokestackovcov. Tieto dvojčatá, ktoré opustili Mississippi, aby bojovali v prvej svetovej vojne a neskôr pracovali pre Ala Caponeho v Chicagu, sa vracajú do svojho rodného mesta Clarksdale s vreckami plnými peňazí. Ich cieľom je otvoriť Juke Joint – nočný podnik pre černošskú komunitu v starom pílovom mlyne, ktorý odkúpili od miestneho belošského majiteľa.
Jordanova dvojitá úloha presahuje bežný filmový trik. Ako Smoke pôsobí pragmatickejšie a chladnejšie, zatiaľ čo Stack prejavuje viac empatie a ľudskosti. Rozlišujú ich nielen odlišné pokrývky hlavy – Smoke s modrou plochou čiapkou a Stack s červeným klobúkom – ale aj rozdielne herecké nuansy, ktorými Jordan dokonale oddeľuje dve osobnosti. Jeho výkon pripomína najlepšie dvojité herecké kreácie filmovej histórie.
Pestrofarebná komunita juhu
Film postupne predstavuje bohatú paletu postáv obývajúcich toto malé mesto v Mississippi. Talentovaný, no neskúsený gitarista Sammie Moore, prezývaný „Preacher Boy“ v podaní Milesa Catona, prináša do príbehu hudobný element. Ako syn miestneho kazateľa rozvíja svoj talent pre blues napriek otcovmu nesúhlasu. Jeho hra na gitare dokáže strhnúť publikum a presahuje hranice bežného hudobného zážitku.

Delroy Lindo exceluje v úlohe alkoholika a bluesového muzikanta Delta Slima, ktorého dvojčatá angažujú pre svoj podnik. Hailee Steinfeld hrá Mary, bývalú Stackovu lásku so svetlou pokožkou, ktorá jej umožňuje prekračovať rasové hranice segregovaného juhu. Wunmi Mosaku stvárňuje Annie, liečiteľku praktizujúcu Hoodoo, s ktorou mal Smoke dieťa pred svojím odchodom z Mississippi.
Ďalšie postavy, vrátane čínskeho páru Grace a Bo Chowovcov (Li Jun Li a Yao), ktorí prevádzkujú miestny obchod, strážcu dverí Cornbreada (Omar Benson Miller) a Pearline (Jayme Lawson), miestneho dievčaťa, do ktorého je Sammie zaľúbený, dotvárajú pestrý obraz tejto komunity v časoch rasovej segregácie a ekonomických problémov Veľkej hospodárskej krízy.
Vizuálna nádhera a technické nedostatky
Coogler natočil film na 65mm s IMAX kamerami, čo dodáva obrazu mimoriadnu vizuálnu hĺbku a detaily. Kamera zachytáva nádheru južanskej krajiny – bavlníkové polia, močiare, zaprášené ulice mestečka – s úchvatnou intenzitou. Slnkom presýtené scény vystriedajú tienisté nočné sekvencie odohrávajúce sa v juke jointe, kde sa dej postupne prelieva do hororových odtieňov.
Režisér s obľubou využíva dlhé, neprerušované zábery, ktoré sledujú postavy naprieč priestorom. Tieto technicky náročné sekvencie pôsobia impozantne, ale občas vytvárajú problematické plytké zaostrenie, ktoré izoluje postavy od prostredia. Vysoký kontrast a hlboké tiene síce vyhovujú hororovému žánru, ale často skrývajú výrazy tvárí hercov v kľúčových emocionálnych momentoch.

Prvá hodina filmu sa nesie v duchu realistickej drámy zo života južanskej komunity. Coogler venuje značný priestor budovaniu sveta a predstavovaniu postáv, čo síce spomaľuje tempo, ale vytvára podrobný obraz života v ére segregácie. Až keď sa dej presunie do Juke Jointu, začne naberať nadprirodzené rozmery.
Hudba ako životná sila i prekliatie
Blues predstavuje v Hriešnici viac než len hudobný žáner. Je životnou silou komunity, spôsobom sebavyjadrenia, ale aj potenciálnym spojením s temnými silami. Film odkazuje na legendu o Robertovi Johnsonovi, bluesovom gitaristovi, ktorý údajne predal dušu diablovi na križovatke výmenou za hudobný talent. Táto americká mytológia poskytuje filmu hlbší kontext.
Sammieho hudobné vystúpenie v Juke Jointe predstavuje jeden z vrcholov filmu. Jeho hra prekračuje hranice času a priestoru, spájajúc rôzne hudobné štýly a éry v hypnotickej sekvencii. Coogler vizualizuje hudbu ako cestu naprieč časom, ktorá spája africké rytmy, bluesovú tradíciu i modernejšie hudobné štýly v jednom prúde tvorivej energie.
Paradoxne práve táto hudba priťahuje k Juke Jointu aj nebezpečenstvo v podobe trojice bielych upírov spievajúcich írske ľudové piesne. Film tak prezentuje dvojznačný pohľad na hudbu – ako oslobodzujúcu silu i potenciálne prekliatie, ktoré môže privolať temné sily.

Upíri ako rasová metafora
Keď sa v druhej polovici filmu objavia upíri, film Hriešnici radikálne mení tón i tempo. Z historickej drámy sa stáva nadprirodzený horor. Traja bieli upíri, ktorí sa približujú k Juke Jointu, predstavujú zjavnú metaforu rasového útlaku. Nemôžu vstúpiť dnu bez pozvania, podobne ako segregačné zákony teoreticky nemohli prenikať do všetkých aspektov života černošskej komunity.
Upíri vo filme nevystupujú ako romantizované bytosti, ale ako parazitická hrozba. Ponúkajú falošný dar večného života výmenou za slobodu a identitu. V kontexte amerického juhu tridsiatych rokov táto metafora silno rezonuje s rasovými dynamikami tej doby. Keď upíri nakoniec prenikajú do bezpečného priestoru Juke Jointu, nasleduje krvavá konfrontácia plná hororových prvkov.
Záverečná tretina filmu sa mení na intenzívnu akčnú sekvenciu s prvkami hororu žánru „survival“. Upíri začnú premieňať návštevníkov Juke Jointu, vytvárať novú hierarchiu a rozvracať komunitu zvnútra. Film kombinuje nadprirodzené prvky s historickými reáliami, čo vytvára zvláštnu, no jedinečnú žánrovú zmes.
Tematická hĺbka i ťažkopádnosť
Coogler nakladá na film množstvo tém: rasový útlak, rodinné väzby, návrat ku koreňom, hudba ako forma vzdoru, komunitná solidarita či korupčný vplyv moci. Táto tematická bohatosť dodáva filmu hĺbku, ale zároveň ho robí miestami ťažkopádnym. Režisér akoby sa snažil povedať príliš veľa v jednom diele, čo vedie k určitej nevyváženosti.
Film skúma aj otázku identity a autenticity. Dvojčatá, ktoré opustili Mississippi a prešli skúsenosťami veľkého sveta, sa vracajú domov zmenení. Sammie zápasí medzi vernosťou otcovej cirkvi a volaním bluesovej hudby. Mary balansuje na hranici medzi rasovými identitami. Tieto vnútorné konflikty postáv dodávajú príbehu emocionálnu hĺbku.

Zaujímavé je aj zobrazenie podnikania ako formy odporu. Dvojčatá využívajú svoje kriminálne skúsenosti na vytvorenie priestoru pre svoju komunitu, čo predstavuje neortodoxný, ale v kontexte filmu fungujúci pohľad na ekonomické posilnenie v čase segregácie. Ich Juke Joint sa stáva symbolom slobody a nezávislosti.
Štruktúrálne problémy a nedotiahnutý záver
Napriek množstvu skvelých momentov trpí film Hriešnici nerovnomerným rytmom. Prvá hodina sa venuje budovaniu sveta a predstavovaniu postáv, prostredná časť rozvíja príbeh a atmosféru Juke Jointu, zatiaľ čo záverečná tretina náhle akceleruje do hororu a akčného filmu. Tieto žánrové skoky pôsobia niekedy rušivo.
Problematický je aj samotný záver filmu. Coogler má zjavne problém nájsť správny moment na ukončenie príbehu. Formálny záver dopĺňajú ďalšie scény počas a po záverečných titulkoch, ktoré sa snažia uzavrieť rôzne dejové línie, ale pôsobia skôr ako dodatky než organické vyvrcholenie príbehu. Je cítiť, že režisér sa nechcel vzdať žiadneho aspektu svojej vízie.
Strih filmu občas pôsobí neusporiadane, akoby sa Coogler snažil vtesnať príliš mnoho materiálu do jedného diela. Niektoré scény by zaslúžili dlhšie trvanie, iné by mohli byť skrátené alebo úplne vynechané. Tento štruktúrálny nesúlad oslabuje celkový dojem z inak ambiciózneho projektu.

Odvážny experiment napriek nedokonalostiam
Film Hriešnici predstavuje unikátny filmový zážitok, ktorý napriek svojim nedokonalostiam stojí za pozornosť. Coogler vytvoril dielo, ktoré sa nebojí riskovať a experimentovať, čo je v dnešnom hollywoodskom prostredí skôr výnimočné. Jeho schopnosť kombinovať žánrové prvky s historickou vernosťou a sociálnym komentárom zaslúži uznanie.
Michael B. Jordan opäť dokazuje, prečo patrí medzi najlepších hercov svojej generácie. Jeho dvojitý výkon dodáva filmu silné emocionálne jadro. Aj vedľajšie postavy v podaní talentovaného súboru hercov prispievajú k bohatému obrazu komunity v dramatickom historickom období.
V prostredí, kde sa režiséri, najmä z minoritných skupín, len zriedka odvážia realizovať tak ambiciózne a svojrázne vízie, predstavuje Cooglerov film dôležitý príspevok do kinematografie. Aj keď film občas zápasí s vlastnými ambíciami, jeho odhodlanie vytvoriť niečo jedinečné a významné je hodné obdivu.
Ak hľadáte predvídateľný žánrový film, Hriešnici pravdepodobne nesplnia vaše očakávania. Ak však oceníte filmové dielo, ktoré sa snaží posúvať hranice, spájať zdanlivo nespojiteľné elementy a prinášať nové pohľady na historické témy, nenechajte si tento film ujsť. Ryan Coogler opäť potvrdil, že patrí medzi najzaujímavejších režisérov súčasnosti.