Letná sezóna už je tu, v kinách je veľa letných noviniek. Okrem blockbustera Jurský svet: Nadvláda a francúzskej retro komédie Amélia z Montmartru, sa do kín 9. júna dostala aj ďalšia francúzska komédia, tentoraz zo súčasnosti. Snímka Úsmev, prosím! sa však neodohráva v malebných štvrtiach Paríža, ako je to v prípade Amélie, zavedie vás do slnkom zaliateho Grécka.
Dovolenka v Grécku ako posledný zúfalý pokus o záchranu manželstva? Thiery Hamelin je zúfalý, keď mu manželka oznámi, že od neho odchádza a tak si od nej vyžiada čas na poslednú spoločnú dovolenku aj s ich dospelými deťmi. A až potom im oznámia, že sa rozchádzajú. Thierry však tajne dúfa, že počas dovolenky si manželku získa späť. Vyberú sa spolu na miesto, kde pred dvomi desaťročiami zažili nádherné chvíle. Nie všetko ale ide podľa plánu a rodina sa dostáva do rôznych situácií, ktoré sú pre divákov zdrojom zábavy.
Čítajte aj Spomínate si na ňu? Amélia prichádza z Montmartru po 21 rokoch znovu do kín
Snímku Úsmev, prosím! nakrútil režisér François Uzan, ktorý je skúseným filmovým a televíznym scenáristom, v oblasti filmu ide o jeho debut. Pri tvorbe filmu inšpiroval zážitkami s vlastnou rodinou a namiešal z nich príbeh, ktorý publikum naladí na prichádzajúce obdobie letných dovoleniek. Svoj podiel na tom bude určite mať aj čarovné prostredie slnečného Grécka.
Film nakrúcali päť týždňov počas leta 2020 južne od Atén a týždeň na ostrove Aegina. “Grécko, ktoré vo filme ukazujem, nie je Grécko z Kyklád a veľkolepých večierkov na Mykonose! Práve naopak, je to autentickejšie, ľudovejšie Grécko, ktoré dokáže niečo povedať aj o samotnej rodine Hamelinovcov,“ objasňuje režisér voľbu lokácie.
Čítajte aj Lacná poľská erotika na Netflixe: Pokračovanie 365 dní potopili kritici, ale aj diváci
Nakrúcanie prebiehalo v čase pandemických obmedzení, ktoré sa však filmári rozhodli obrátiť na svoju výhodu. „Mali sme to šťastie, že sme vďaka veľmi efektívnej lokálnej produkcii mohli nakrúcať v mimoriadnych prostrediach. To nám umožnilo nakrúcať o štvrtej ráno na úpätí Akropoly, v chráme Aphaïa alebo na nádherných plážach. Hygienické obmedzenia boli veľmi prísne, ale malo to svoju výhodu – mali sme prístup na tieto miesta, ktoré sú zvyčajne preplnené, a preto neprístupné,“ vraví režisér Uzan.