Eternals sú priekopníckou snímkou v Marvel Cinematic Universe. O tom nie pochýb. Film pôsobí dospelejšie, umiernenejšie, nechýba dlhé filozofovanie nad pointou Zeme, života, vesmíru, dokonca sú tam spirituálne odkazy na svetové náboženstvá. Lenže naráža na vkus fanúšikov. Opakuje sa podobný scenár ako pri hite Duna.
Kým jeden tábor je z tohto filmu nadšený, ten druhý o ňom hovorí ako o nekonečnej nude. Pri Eternals nastáva takmer ten istý problém. Na film sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu. Jeden je, keď otvoríte myseľ, na nový film sa pozeráte ako na poloplný pohár a novému štýlu dáte šancu. Tá druhá možnosť je horšia, vidíte poloprázdny pohár a nedáte šancu snahe o novátorstvo.
Problém vnímania fanúšikmi je, že ich vkus je zdegenerovaný samotným Marvelom, ktorý ostatnú dekádu chrlil príbehy superhrdinov ako na bežiacom páse. Celkový vizuál, vyznenie a štýl filmov bol ako cez „kopirák“. Išlo o zábavné, no pomerne priamočiare a neraz plytké filmové dobrodružstvá. Svoj účel to však splnilo, Marvel priniesol svetu prvotriednu zábavu. Tajomné bytosti – Eternals – však priniesli zmenu. Razom je tu vizuálne, obsahovo a filozoficky nový typ filmu, ktorý totálne nezapadá do koncepcie predchádzajúcej dekády.
Čítajte aj Zemetrasenie v Markíze! Definitívny rozpad pôvodnej štvorice Oteckov