„Rotunda bola objavená ešte v 70. rokoch, bola to však cirkevná pamiatka a možno preto sa jej vtedy nevenovala taká pozornosť. Plánovali sme ju dokončiť v roku 2003, havária hradného múru však rekonštrukciu zabrzdila, všetky prostriedky museli ísť na odstraňovanie následkov havárie,“ vraví Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea.
Obnovenie rotundy stálo vyše 15 miliónov korún. Architektonicky sa zhoduje s pôdorysným riešením veľkomoravského kostola v Mikulčiciach a je teda veľmi pravdepodobné, že pochádza takisto z obdobia Veľkej Moravy. Pre ľud obývajúci tento región zohrala významnú úlohu pri prechode od pohanstva ku kresťanstvu. Ako prví prijímali nové náboženstvo príslušníci vládnucej vrstvy, preto odborníci predpokladajú, že vznikla ako kniežací kostolík pánov hradu, ktorý nadväzoval na tradíciu staršieho slovanského hradiska. Podľa archeologičky Tamary Nešporovej v tejto kaplnke neskôr pravdepodobne slúžievali omše pre Matúša Čáka, keďbol exkomunikovaný z cirkvi.
Na hornom hradnom nádvorí teraz návštevníka privíta nová budova, ktorá zastrešuje zvyšky starobylej rotundy a zároveň poskytuje dve poschodia na expozíciu archeologických nálezov z Trenčianskeho hradu. Sú to výsledky vykopávok z posledných 30 rokov, ktoré doteraz neboli nikde vystavené. Trenčiansky hrad je otvorený každý deň. Poškodenú časť hradného múru už vlani rozobrali horolezci a jeho zvyšky už podľa ubezpečenia Kataríny Babičovej neohrozujú ani návštevníkov hradu, ani obyvateľov podhradia.