Úplne zle vypočítal možnú vzdialenosť Indie od Európy. Doplával tam, kam doplávať nechcel. A hoci táto chyba neskôr vyšla najavo, Kolumbus až do svojej smrti tvrdošijne trval na svojej pravde. Napriek tomu všetkému sa do histórie zapísal ako jeden z najväčších objaviteľov. Dnes uplynie od jeho smrti presne päťsto rokov.
Na plavbu, ktorá Kolumba navždy zapísala do dejín, vyrazil moreplavec 3. augusta 1492 na troch lodiach – Santa Maria, Pinta a Nina. Hoci jeho cestu od začiatku sprevádzali problémy, Kolumbus vytrval. Potlačil aj zárodky vzbury a 12. októbra sa pred očami posádky konečne zjavila pevnina.
„Výnimočnosť Kolumbovej cesty spočíva v dnešnom pohľade na ňu,“ povedal pre Pravdu Evan Jones, expert na dejiny námorníctva z Bristolskej univerzity. „Jeho sláva spočíva v tom, že tento svetadiel a špeciálne Spojené štáty sú v súčasnosti veľmi dôležité.“
Zlá predstava, dobrý výsledok
Vo svojej dobe pritom Kolumbus nebol žiadnym výnimočným hrdinom. Objaviteľské plavby najmä Portugalcov mali pre vtedajšie veľmoci omnoho väčšípraktický úžitok a portugalskí moreplavci boli vo vtedajšom období najlepšími navigátormi. „Portugalské cesty, napríklad Vasca da Gamu do Indie okolo Afriky, boli v tom čase určite dôležitejšie. Keď porovnáme Kolumba s ďalším talianskym moreplavcom, ale tentoraz v anglických službách, Johnom Cabotom, ten bol lepšínámorník.
Nehovoriac už o Portugalcovi Fernúovi Magalhúesovi, ktorého výprava prvá oboplávala svet. To bol prvotriedny navigátor,“ tvrdí Jones. „Úspech či neúspech sa navyše vtedy merali skôr tým, koľko zlata a striebra priniesli a nie tým, či niečo objavili.“ Kolumbus však prejavil najmä tvorivého ducha, keď sa proti všetkým predpokladom rozhodol vyskúšať novú cestu. „Príčina, pre ktorú sa nikto pred ním v tom čase nevydal smerom na západ, bola tá, že cesty mali priniesť nejaký zisk, kým v tomto prípade to bolo pochybné,“ myslísi Jones. „Kolumbus mal zlú predstavu, ale išiel za ňou a to sa na ňom dodnes cení. Vedel riskovať, bol nezávislý, individualista. Nie ako Portugalci, ktorírobili námorné objavy v pozícii štátnych zamestnancov,“ vysvetlil námorný historik.
Sen sa stal skutočnosťou
V každom prípade bola Kolumbova plavba podnikom, na ktorý bola potrebná veľká odvaha. „Život na lodi bol monotónny a plný nebezpečenstva. Námorníci museli byť mnoho ráz na smrťvystrašení, lebo nevedeli, kedy a kam sa dostanú. Nemali poriadne mapy a navigačné prístroje. Kapitán bol vládcom nad ich životom. Boli to však drsní ľudia, ktorí žili drsný život. Predstavte si, že stále jete len solené mäso. To je na zúfanie. A všetci neskutočne pili, päť – šesť litrov vína alebo piva denne,“ opisuje podmienky na lodiach v pätnástom storočí Jones.
Kolumbovu myšlienku o dosiahnutíIndie západnou cestou vtedajšívládcovia brali ako neuskutočniteľné snívanie. Z portugalského dvora odišiel s dlhým nosom a v susednom Španielsku sa mu podarilo uspieť až po mnohých rokoch presviedčania. Ani Španieli však v nejaký výrazný úspech nedúfali. Dvor Ferdinanda a Izabely po vyčerpávajúcich vojnách s moslimskými Maurami len potreboval dokázať, že Španielsko stále zostáva námornou veľmocou. „V dnešnom ponímaní skôr išlo o dobrú reklamu a propagáciu. Španieli chceli ukázať Portugalcom, že na to majú. Do toho sa zamiešalo aj trocha náboženstva a reči o rozširovaní kresťanstva po celom svete,“ tvrdíJones.
Dobrá propaganda už podľa neho Kolumbovi zostala. „Veľmi dôležitú postavu z neho robí aj jeden paradoxný fakt. Bol to totiž muž presne podľa amerických predstáv. Pravý pionier, taký, akých Američania obdivujú. Slávny seriál Star Trek je tiež v podstate založený na princípe Kolumbovej cesty. Jeho hrdinovia sa vydávajú tam, kde ešte nevkročila ľudská noha. Kolumbus je v USA hviezda. Prvý Európan, ktorý objavil nový svetadiel, ale v skutočnosti prvý Američan, rovnaký ako oni všetci,“ vysvetľuje Jones fenomén posadnutosti Kolumbom v Spojených štátoch. Kolumbov deň je pre Američanov dokonca národným sviatkom.
Nie však pre všetkých. „Založil som tu tradíciu popierania osláv Kolumbovho dňa,“ povedal pre Pravdu Bob Buzzanco, profesor histórie na Houstonskej univerzite. „Myšlienka, že Kolumbus objavil Nový svet je totiž jednak historicky nesprávna a jednak politicky motivovaná. Kolumbus a jeho spoločníci očividne prišli na miesto, ktoré už bolo obývané miliónmi domorodých obyvateľov a pravdepodobne ho navštívili aj ľudia z iných svetadielov. Hneď po príchode Kolumbus a jeho nasledovníci ako Pizarro a Cortés zotročovali, vraždili a vyhladzovali domorodcov. Pripadá mi čudné oslavovať začiatok genocídy,“ netajísa svojím nesúhlasom s vyzdvihovaním Kolumba.
Hrdina či imperialista?
Buzzanco však pripúšťa, že nebyť Kolumba, prišli by iní. „Ak by bola Amerika objavená neskôr, asi by sa veľa nezmenilo. Technologické rozdiely medzi Indiánmi a Európanmi boli také veľké, že domorodci nemali šancu brániť sa. KeďEurópania prišli s myšlienkou dobývania, skaza Indiánov bola pravdepodobná, ak nie nevyhnutná.“
Napriek odporu voči Kolumbovi však profesor dejín uznáva aj jeho svetlé stránky. „Určite bol odvážny a skúsený, na takú misiu to bolo treba. Nebol však humanista, ale krutý imperialista,“ tvrdí Buzzanco. Hoci Kolumbus dodnes zostáva rozporuplnou postavou, na ktorej hodnotenísa historici nedokážu zjednotiť, jedno mu už nikto nezoberie. Krištof Kolumbus bude už pre nás navždy objaviteľom Ameriky, aj keď od jeho smrti uplynulo 500 rokov.
Kolumbove postrehy
- Prvý opis obyvateľov na území dnešných Bahám, 12. 10. 1492: „Prinášali nám papagáje, oštepy a iné veci, ktoré vymieňali za naše sklenené perličky a zvončeky… Všetci chodia nahí. Nezbadal som medzi nimi ani jedného staršieho než tridsať rokov, všetci sú dobre stavaní, s krásnym telom a milou tvárou… Ukázal som im meče a ako ich uchopili za ostrie, z neznalosti sa porezali. Sú asi dobrí služobníci a nadaní… a myslím si, že sa čoskoro môžu stať kresťanmi.“
- Prvé pátranie po bohatstve „Indie“, 13. 10. 1492: „Snažil som sa vypátrať, či je tam niekde zlato a videl som, ako niektorí z nich nosia kúsok zlata prevlečený dierkou v nose. Posunkami som sa od nich dozvedel, že plavbou južným smerom sa dá dostať do krajiny, kde je kráľ a má veľa zlatých nádob a mnoho zlata.“
- Prvý výskyt slova „kanibal“ zo skomoleného arawackého výrazu cariba (človek neohrozený), ktorým sa nazývali sami obyvatelia Karibovia z Malých Antíl, 23. 11. 1492: „Cariba nie sú nič iné než ľudia Veľkého Chána, ktorí žijú v susednej krajine. Majú lode, na ktorých sem prichádzajú a berú týchto ľudí do zajatia; a keďže sa títo zajatí nikdy nevrátia, ostatní sú presvedčení, že ich zjedli.“
