Vlna tepla, ktorá ich poškodila v roku 1998, spôsobila toľko škody, že koralové útesy sa nemôžu obnovovať. Spolu s nimi hynú aj živočíchy, ktoré sú na koraly viazané. Na zmeny prišli vedci z univerzity v Newcastle upon Tyne, ktorípreskúmali 21 miest s koralovými útesmi v oblasti Seychellských ostrovov v roku 1994 a potom ešte raz minulý rok. Podľa ekológov malo na tamojšie koralové útesy negatívny vplyv najmä prudké oteplenie od jesene 1997 do jari 1998.
Oblasť Indického oceánu vtedy trápil El Niňo, fenomén, ktorý sa dáva do súvislosti s globálnym otepľovaním.Po vlaňajšom prieskume vnútorných Seychellských ostrovov vedci tvrdia, že viac ako 90 percent tamojších koralov stráca farbu, a teda hynú. „Od roku 1998 sme zistili len veľmi málo obnovenia v systéme koralových útesov vnútorných Seychellských ostrovov,“ potvrdzuje Nick Graham, šéf výskumu. Hoci oteplenie v roku 1998 bolo len prechodné a malo tak časovo obmedzený účinok, spustilo reťaz zmien, ktoré sa nezastavili dosiaľ.
Koraly sa niekedy po stresovom období dokážu obnoviť, to však nie je tento prípad. Vedci zaznamenali, že seychellské koraly vylučujú drobné riasy zooxanthellae, ktoré koraly zafarbujú a vyživujú. Koraly a riasy žijú za normálnych podmienok v symbióze.
Bez rias zooxanthellae však koraly blednú a hynú. Ich vylučovaním sa spustili zmeny v celom ekosystéme, ktorého základom sú koralové útesy. Malé ryby a iné drobné morské organizmy strácajú zdroj potravy a skrýšu pred predátormi. Tým sa narušuje celý potravinový reťazec a nedostatok potravy ohrozuje aj predátory. Štyri druhy rýb žijúce v oblasti koralových ostrovov vo vnútorných Seychelloch už pravdepodobne vyhynuli, ďalších šesť druhov je na kriticky nízkej úrovni, tvrdínová štúdia.
Podľa vedcov je za nízkou obnovovacou schopnosťou seychellských koralov ich izolácia. Ležia ďaleko od iných koralov, ktoré by k nim mohli „poslať“ obnovovacie larvy. Staré koraly tak hynú a mladé nemajú ako vzniknúť.