Devínsky hrad
Pod názvom Dowina sa spomína už vo Fuldských análoch v roku 864. V tomto období išlo o významné slovanské hradisko z čias Veľkej Moravy v 9. storočí.
Postavili ho na skalnom brale nad sútokom riek Dunaj a Morava, na mieste osídlenom od praveku. V týchto dávnych dobách praveku dosahovalo miestne opevnené sídlisko značný centrálny víznam najmä v dobe bronzovej. Neskôr bol súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus a potom spomínanou dôležitou veľkomoravskou obrannou pevnosťou Rastislavovho kniežatstva.
V trinástom storočíbol vybudovaný stredný a horný hrad, ďalšie úpravy vykonali až v druhej polovici 16. storočia. V roku 1809 však hrad zničili napoleonské vojská.
Prístup:
Z autobusovej stanice Mlynské nivy: Autobusom MHD č.70 pod Nový most, odtiaľ autobusom č. 28 alebo 29 na Devín.
Z hlavnej železničnej stanice: Električkou č.1 na zastávku Park kultúry, odtiaľ autobusom č. 28 alebo 29 na Devín.
Spišský hrad
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša. Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia, ale rozlohou prevyšujúcou štyri hektáre aj jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej kamennej dobe. Hrad vybudovali na rozhraní 11. a 12. storočia. Až v 13. storočívšak vznikla jeho typická kruhová veža, románsky palác a iné časti horného hradu.
Prístup:
Štátnou cestou č.18 alebo vlakom do Spišského Podhradia. Po žltej značke na hrad. Značka pokračuje ďalej do obce Žehra. Cez hrad vedie aj náučný chodník.
Liptovský hrad
Stál na bralách Sestrčského vrchu a dnes po ňom už takmer niet stopy. Postavili ho na mieste niekdajšieho opevneného hradiska v polovici 13. storočia. Bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska a zároveň aj strediskom Liptovskej župy.
Hrad bol kráľovským majetkom, no uhorskí panovníci ho často dávali do užívania liptovským županom, ktorí obyčajne na hrade aj sídlili.
V roku 1440 ho dostal do zálohy Ladislav Rikolfi, ktorému Ján Hunyady, z obavy, aby sa nestal oporou jeho odporcov, rozkázal hrad rozbúrať. Keďneskôr dostali majetky hradu Pongrácovci, nechali asi roku 1453 hrad obnoviť. Po nich ho od roku 1459 mal v držbe Peter Komorovský, ktorý pokračoval v jeho obnove. Keď sa však neskôr spolčil s poľským kráľom v nepriateľstve proti Matejovi Korvínovi, nechal ho vypáliť. Od tých čias ho už nikdy neobnovili.
Prístup:
Autobusom z Ružomberka do Kalamien alebo Bukoviny.
Z Kalamien: Z autobusovej zastávky po žltej turistickej značke dolinou Kalamenianky asi 1 km k železitému minerálnemu prameňu. Tu sa žltá značka delí, robí okruh cez hrad a vracia sa naspäť.
Z Bukoviny: Z obce po červenej značke najprv cestou pomedzi polia, potom doľava do Sedla pod Kráľovou a povedľa žltej značky na hrad. V súčasnosti sa z neho zachovali, iba torzovité zvyšky, ktoré sú situované v atraktívnom prostredí.
Súľovský hrad
Súľovský hrad, v historických prameňoch niekedy nazývaný aj Roháč, nemal väčšístrategický význam. Bol to pozorovací hrad vybudovaný na veľmi neprístupnom mieste, z čoho pramenili aj jeho malé rozmery a veľký výškový rozdiel medzi hornou a dolnou časťou. Tie boli spojené tunelovou chodbou vytesanou do skaly. Slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte. Hoci tradícia kladie jeho pôvod do 12. či 13. storočia, sama stavba nie je staršia ako z 15.
storočia. V stredoveku patril rodine Súľovských. Členovia tejto rodiny ho vlastnili až do konca feudalizmu, v 18. storočívšak hrad opustili.
Prístup:
Železničnou traťou č.120 Bratislava – Žilina, stanica Bytča. Potom autobusom do Súľova.
Zo začiatku obce Súľov vedie na hrad červená značka
Uhrovec
Zvláštnosťou tohto hradu je, že je takpovediac od ruky. Preto sa k nemu v minulosti nedostali ani Tatári, nezablúdili k nemu ani Turci a dokonca sa mu vyhli všetky stavovské povstania. Vznikol v 60. rokoch 13. storočia. Bohužiaľ ho v roku 1848 vypálili hurbanovské vojská. Napriek tomu je mimoriadne zachovaný a dodnes patrí k najzachovalejším hradným zrúcaninám na Slovensku.
Prístup:
Z Bánoviec nad Bebravou: Pätnásť kilometrov autom cez Žitnú-Radišu do Uhrovského Podhradia. Odtiaľ po zelenej turistickej značke.
Muránsky hrad
Je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia ako kráľovský strážny hrad pri ceste na Horehronie. Postavil ho rod Bebekovcov na skalnatom brale zvanom Cigánka. V prvej polovici 15. storočia bol hrad renesančne prestavaný a dostal sa do držania bratríkov. Po ich porážke bol nejaký čas kráľovským majetkom a v roku 1524 ho kráľ Matej Korvín daroval Štefanovi Zápoľskému. V roku 1760 vyhorel a začal pustnúť. Poslednými majiteľmi hradu boli Coburgovci.
Prístup:
Z obce Muráň: Po starej hradnej ceste po červenej výstup k horárni pod hradom (chata), potom krátko a strmo na hrad.
Zo sedla Predná hora po žltej úbočím Šiancov k Vešeléniho jaskyni a k horárni pod hradom, potom krátko a strmo na hrad.