Vybral som sa na ostrov, ktorý patrí medzi najobľúbenejšie turistické destinácie. Nelákali ma až tak nádherné pláže, luxusné hotely, príjemné kaviarne alebo zábavné podniky, ale bohatá, no často veľmi pohnutá minulosť ostrova.
Ostrov môžeme smelo zaradiť medzi oblasti, kde vznikala (v závere 9. stor. pred n. l.) a následne sa formovala ľudská civilizácia. Začalo sa to už v neolite (v mladšej dobe kamennej), kedy vznikalo prvotné poľnohospodárstvo okrem iných oblastí aj na Cypre. Preto sa nemôžeme čudovať, že jedna z najvýznamnejších lokalít z obdobia neolitu sa nachádza práve na tomto ostrove. Ide o pravekú poľnohospodársku osadu v Choirokoitie (juhovýchodne vo vnútrozemí ostrova), kde sa nachádzali pozoruhodné hlinené valcovité obydlia kruhového pôdorysu akoby v tvare včelích úľov, respektíve mravenísk-termitísk s jedným otvorom – vchodom. Niektoré obydlia dosahovali priemer aj cez 5m. Na tejto lokalite sa nachádza archeologický park, ktorý je prístupný pre turistov, pričom je zaradený do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Meď, bronz a antika
Následne sa ostrov okolo rokov 3900 pred n. l. prehupol do chalkolitu, obdobia, kedy sa na výrobu niektorých predmetov, najmä šperkov začala používať meď. Podľa niektorých interpretácií sa dokonca od gréckeho názvu medi-cuprum odvodzuje názov ostrova Cyprus. Ostrov už od tohto obdobia začal patriť medzi významné ložiská medi v Stredomorí a na Blízkom východe.
Doba bronzová, ktorá sa zaraďuje medzi významné obdobia v dejinách ostrova sa začala podľa niektorých teórií okolo roku 3000 pred n. l., podľa iných teórií okolo roku 2500 pred n. l. V tomto období prežíval Cyprus veľmi intenzívne styky s okolitým kultúrnym svetom. Týkalo sa to najmä egejskej oblasti, Malej Ázie, Blízkeho východu a Egypta. V období okolo rokov 1500/1400 pred n. l. začali na ostrov prenikať achájski obchodníci, príslušníci mykénskej kultúry v Grécku. Postupne ich začali nasledovať aj mykénski kolonisti. Od tohto obdobia dominantnou zložkou obyvateľstva ostrova boli Gréci, aj keď najmä v prvej polovici prvého tisícročia boli výrazne ovplyvnení najmä neďalekými Feničanmi z ázijskej pevniny, ktorí na ostrov aj prenikli.
Ostrov si dlhodobo zachovával tradície mykénskych Grékov, čo sa prejavilo i v období antického Grécka a Ríma. Najmä z čias antického Ríma sa zachovalo množstvo krásnych podlahových mozáik v niekdajších objektoch v bývalých gréckych kráľovských mestách Kurion – na juhu západne od Limassolu, mozaiky sú súčasťou pamiatok UNESCO, Kato Pafos – na juhozápade (v blízkosti, ktorého sa nachádzajú aj výnimočné, monumentálne – do skaly vytesané tzv. kráľovské hrobky).
Od Byzancie po Turkov
Po páde rímskeho impéria sa ostrov stal súčasťou jeho východorímskej pokračovateľky známej aj pod názvom Byzantská ríša. V tom čase už bolo etablované kresťanstvo na ostrove ako na jednom z prvých území sveta (začalo sa už od 1. stor. n. l.) Zachovalo sa tu množstvo chrámov, kláštorov a ikon. Ostrov vtedy výrazne atakovali Arabi a ich piráti. Následne na ostrov prenikli križiaci aj na čele s anglickým kráľom Richardom levie srdce. Potom ostrov ovládli Templári, francúzski Lusignani (1192–1489). Po nich na Cypre vládli Benátčania a nakoniec ho v roku 1571 dobyli Turci. V rokoch 1878 – 1960 sa ostrov stal britskou kolóniou.
Trauma rozdelenia ostrova
V roku 1960 vznikla Cyperská republika. Od svojho vzniku ju čoraz intenzívnejšie sprevádzali konflikty medzi gréckou majoritou a tureckou menšinou (18%). Po pokuse vládnucej vojenskej chunty v materskom Grécku ovládnuť v roku 1974 celý Cyprus, Turecko pod zámienkou ochrany tureckej menšiny ovládlo protiprávne až dve pätiny severu ostrova. Množstvo Grékov zo severu muselo utekať na juh (mnohí iba v krátkych nohaviciach opustili bez majetku svoje domovy) a to aj vtedy z najvýznamnejšej turistickej destinácie – z Famagusty (v súčasnosti je to z dvoch tretín mŕtve mesto). Na severe, v okupovanej časti ostrova vznikla Severocyperská turecká republika, ktorú okrem Turecka nikto neuznáva. Zvyšné, južné dve tretiny ostrova sú naďalej Cyperskou republikou, ktorá je od roku 2004 súčasťou Európskej únie. Nikózia, hlavné mesto ostrova je jediným mestom Európy, ktoré je politicky a vojensky rozdelené a kadiaľ prechádza demarkačná čiara rozdeľujúca ostrov. Strážia ju aj vojská OSN, vrátane viac ako dvesto slovenských vojakov.