Stále viac mladých Číňanov má dosť prostriedkov i energiu obstarať si vízum a vydať sa po svojich na cesty podobne, ako to robia ich rovesníci zo Západu.
Cestovanie zmenilo môj vzťah k svetu po všetkých stránkach, tvrdí 24-ročná absolventka psychológie Cchao Ťi-jin, ktorá strávila leto putovaním po Indii.
Pre Čínu, z ktorej v minulom polstoročí mohli cestovať do cudziny len príslušníci politickej elity, je to zásadná zmena. Väčšina Číňanov využíva nové možnosti na výjazdy v rámci cestovných kancelárií, ale medzi mládežou v poslednej dobe pribúdajú aj tí, ktorí dávajú prednosť nezávislosti a vydávajú sa naprieč Európou, Afrikou a exotickými končinami na vlastnú päsť. „Nezávislé cestovanie je teraz medzi mladými móda. Zájazdy nepovažujú za to pravé, je to znamenie, že nedokážete sami objavovať nové,“ povedal šéf čínskeho vydavateľstva sprievodcov Lonely Planet Cchaj Ťing-chuej.
Čínska verzia týchto sprievodcov je na trhu len od vlaňajška. Ako prvá vyšla Európa a za mesiac sa predalo 5000 výtlačkov. Nakladateľstvo sa pokúša získať spolupracovníkov medzi turistami, pretože chce pripraviť sprievodcu na mieru čínskemu zákazníkovi. Musí v nich nájsť čínsku reštauráciu v Ríme. Záujem o sprievodca Európou nakladateľstvo zaskočil, priznal Cchaj: „podcenili sme to, taký dopyt sme nečakali.“
Kým v roku 1990 vycestovalo do zámoria 620 000 Číňanov, vlani ich bolo 35 miliónov. Tieto štatistické údaje potvrdzujú rýchly rast čínskej ekonomiky a kúpnej sily strednej vrstvy. A záujem nie je len o cudzinu. Na domáce cesty, železnice a letiská sa po májovom sviatku práce vydalo 150 miliónov Číňanov.
Nezadržateľne rastúcu popularitu cestovania s batohom na chrbte do cudziny pocítili aj organizátori čínskej ľudovej univerzity. Profesor Chu Teng na nej päť rokov vyučuje predmet „nezávislé cestovanie“. Poslucháreň je vždy plná. Prichádza 500 poslucháčov, mnohí pokojne stoja, pretože si nechcú nechať ujsť informácie o tom, ako sa vysporiadať s úradníkmi pri vybavovaní víz, ako sa orientovať v neznámom bludisku cudzokrajných pokrmov, alebo kde si nájsť lacné ubytovanie. Chu to vidí takto: „Ja som len okno, ktoré im sprostredkúva pohľad do veľmi odlišného sveta. Domnievam sa, že tento druh individuálneho cestovania nám umožní vzájomne si lepšie porozumieť.“
Vďaka „batôžkářom“ sa začalo dariť špecializovaným obchodom. V pekinskej univerzitnej štvrti Wu-tao kchou sa v nich ponúka všetko od kvalitných batohov po horolezecké stúpačky, lepšie povedané po ich lacných čínskych kópiách. Mnoho Číňanov chce cestovať s náležitým vybavením, aby dali najavo, že nie sú žiadni amatéri. Jedným z nich je 21-ročný Čchen Si z juhočínskeho Čchung-čchingu. S batohom na chrbte prešiel Turecko, Indiu, Pakistan aj Južnú Kóreu a hovorí toto: „Lepšie je byť určitý čas na menej miestach, ako za tú istú dobu navštíviť ich navštíviť viac.“
Číňania majú možno na cestovanie dosť peňazí, ale v porovnaní s ľuďmi zo západných krajín sa musia vysporiadať s oveľa väčšou byrokraciou. Bezvízový styk má s Čínou iba málo štátov. Získať vízum väčšinou znamená vystáť dlhé fronty a zaplatiť vysoké poplatky bez istoty, že človek vízum naozaj získa. Čchen o tom vie svoje, vlani mu odmietli vydať vízum Nigérie.