Zástupcovia mesta, ktoré je domovom najznámejšieho mileneckého páru v dejinách literatúry, prestali proti odkazom bojovať už v júli minulého roku. „Možno to nie je umenie, ale grafiti na stene pod Júliiným balkónom je súčasťou tradície rovnako ako hádzanie mincí do rímskej fontány di Trevi,“ uviedol starosta Verony Flavio Tosi.
Odkazy inšpirovali britského umelca Marca Quinna, ktorý tu na minuloročnej výstave inštaloval niekoľkých bielych plátien, na ktorých mohli návštevníci zanechať svoje odkazy. Z nich potom Quinn vybral tie najzaujímavejšie časti a vytvoril z nich sériu obrazov, z ktorých jeden venoval múzeu.
„Na týchto odkazoch sa mi páči predovšetkým to, aká je v nich túžba a duševná čistota,“ komentoval svoje dielo umelec, ktorý sa preslávil najmä sochou telesne postihnutej výtvarníčky Alison Lapperovej umiestnenej na Trafalgarskom námestí v Londýne.
Zostávajú obrazy Quinnovej série, z ktorých každý bol ocenený na približne 300-tisíc eur, budú vystavené v galériách po celom svete.
Dom, v ktorom mala žiť mladá hrdinka Shakespearovej drámy a pod jeho balkónom ju mal najmladší zo znepriateleného rodu Montekovcov vyznávať lásku, je veľkým turistickým lákadlom Verony. Napriek tomu, že sú historici veľmi skeptickí ohľadom toho, či sa tu milostná tragédia skutočne odohrala, prináša údajné sídlo rodu Kapuletovcov mestu nemalé zisky. Okrem odkazov na stene si návštevníci zvykli dotknúť sa pre šťastie ľavého prsníka bronzovej sochy Júlie pred domom.