V niektorých častiach rumunskej metropoly žijú ľudia skoro ako v stredoveku: bez kanalizácie, tečúcej vody asfaltových ciest. Všetkej tejto biede kraľujú kopy odpadkov za obytnými blokmi alebo niekedy priamo na hlavných triedach.
Niekedy by boli situácie, ako ich opisujú ľudia, zábavné, keby neboli také dramatické. Napríklad niektoré domy sú napojené na vodovody, ale načo im to je, keď nemajú kanalizáciu. Ľudia by sa radi vykúpali vo vani, ale bez toho, aby potom museli vynášať vodu vo vedrách von k najbližšiemu kanálu. Nezostáva im teda iné, ako sa umývať len v lavóre.
Iní zase majú kanalizáciu, ale nie sú napojení na verejnú vodovodnú sieť. Musia si po vodu chodiť k studni. V roku 2007 urobili zdravotnícke orgány v Bukurešti analýzu vody v 60 studniach na rôznych miestach mesta. Výsledky boli dosť znepokojivé: vo všetkých vzorkách prekračovala hladina dusičnanov prípustnú hranicu 50 mg na liter. V 88 percentách prípadov bola táto hranica prekročená dokonca niekoľkonásobne.
Kvalita života v Bukurešti nie je vôbec dobrá, dokonca sa zhoršuje. V roku 2001 bola rumunská metropola na 84. mieste v rebríčku krajín, ktoré hodnotila konzultantská spoločnosť Mercer, ale v roku 2009 klesla na 108. miesto. Tým obsadila predposledné miesto v Európskej únii pred bulharskou Sofiou. Spoločnosť hodnotila 39 ukazovateľov, medzi nimi zločinnosť, znečistenie, prístup k pitnej vode, kanalizácii a elektrine, verejnej doprave a infraštruktúru.
Znečistenie mesta sa hodnotilo i na základe výsledkov štúdie nevládnej organizácie Ecopolis, ktorá sa zamerala na kvalitu vzduchu v Bukurešti a jej dosah na zdravie ľudí. Autori štúdie šesť rokov monitorovali prítomnosť znečisťujúcich prvkov vo vzduchu.
Podľa výsledkov výskumov v roku 2010 všetky stanice, ktoré monitorovali kvalitu vzduchu v Bukurešti, zaznamenali prekročenie hraničných limitov koncentrácie najmenej jednej znečisťujúcej zložky. Koncentrácia niektorých zložiek prachu prekročila hranicu stanovenú pre ochranu ľudského zdravia vo všetkých monitorovacích staniciach. V niektorých dňoch bolo namerané prekročenie päťkrát až šesťkrát vyššie, ako je schválený denný limit.
Riešením by bolo vysadiť stromy, ktoré absorbujú prach, pretože zelených plôch je v Bukurešti málo. V roku 2008 pripadalo podľa údajov radnice na každého Bukurešťana 16,38 štvorcového metra zelených plôch. Normy Európskej únie stanovujú 26 štvorcových metrov na obyvateľa a Svetová zdravotnícka organizácia najmenej 50 štvorcových metrov.