Aký je Pavol Hammel vodič?

Aký ste vodič?

Myslím, si, že som dobrý vodič. Jazdím štyridsať rokov bez búračky. Takže asi by mi mohli dať diplom za milión kilometrov bez nehody, tak ako kedysi vodičom autobusov. Jazdím celkom rád, ale keďže niekedy je toho naozaj veľa, napríklad keď mám koncert v Poprade alebo Košiciach, zvyknem si brávať kamaráta, ktorý odšoféruje aspoň jednu cestu za mňa. Nie som hazardér. Únavu netreba podceňovať.

Aký ste spolujazdec?

To závisí od toho, kto je za volantom. A na to si dávam pozor. Jazdím len s ľuďmi, ktorých poznám a ktorým dôverujem. Potom si pokojne cestou pospím.

Aké sú vaše zlozvyky?

Nechcem, aby to vyzeralo, že neexistuje kľudnejší vodič, ako som ja, ale fakt mi nenapadá, že by som mal nejaké vážny zlozvyky. Za volantom telefonujem málo a keď, tak len na diaľnici, nefajčím a dokonca ani nenadávam. Nemá zmysel rozčuľovať sa.

Ako si krátite čas na cestách?

Hudbu veľmi nepočúvam, púšťam si však pravidelne správy. Prípadne, keď mám niečo rozrobené, využijem ten čas za volantom počúvaním nejakých pracovných nahrávok.

Na čo ste alergický?

Hnevá ma, že vodiči nepoužívajú smerovky alebo ak aj áno, tak potom neskoro. Nechápem, prečo dávajú znamenie o zmene smeru až vtedy, keď už odbočujú. No a keď opúšťajú kruhový objazd, tvária sa akoby „blinkre“ ani nemali.

Čo pre vás znamená auto?

Bez auta by som už nedokázal existovať. Je to môj pracovný prostriedok. Svoje auto mám rád, starám sa oň, ale nikdy to nebol môj fetiš. Keď kamaráti začnú v nejakej debate hádzať všelijaké skratky a názvy áut, tak vôbec neviem, o čom je reč. Páčia sa mi viac limuzíny ako veľké terénne autá. Myslím, že majitelia takýchto agresívnych áut, okrem tých, ktorí ich naozaj potrebujú, asi dobiehajú nejaký nedostatok sebavedomia alebo niečo podobné.

Najhoršia skúsenosť?

Nikdy som nespôsobil nijakú haváriu. Raz som si oškrel auto, keď som cúval do vlastnej garáže. Ale to asi nestojí za reč.

Ako vychádzate s políciou?

Myslím, že slušne. Zásadne sa nestrápňujem nejakým vyjednávaním či rozdávaním cédečiek. Zaplatím vždy, keď si uvedomujem, že som spravil priestupok. Na popularitu sa nespolieham. Veľa mladých policajtov dnes ani nemusí vedieť kto som.

Vaša najvyššia pokuta?

Pred pár rokmi som išiel do Devína cez krátky asi dvestometrový úsek, kde bola trikrát upravená maximálna rýchlosť. Ja som išiel stále sedemdesiat. Mal som smolu. Nameralo ma policajné auto s radarom. Naparili mi za desať sekúnd hneď naraz tri pokuty, takže ma to stálo pár tisíc. Našťastie, vodičák mi nezobrali, ale ocenil som tú „logiku“.

Čo si myslíte o ženách vodičkách?

Otázka nestojí tak, či je za volantom muž alebo žena. Aj chlapi vedia byť zlí šoféri. Skôr si myslím, že ženy sú o niečo opatrnejšie, čo je výhoda na ich strane.

Viete si vymeniť rezervu?

To som si natrénoval ešte v časoch, keď som jazdil na škodovkách a na žigulíkoch. Ale stalo sa mi to aj s mojím mercedesom. Bohužiaľ som nemal ani šajnu, že existuje niečo ako bezpečnostná skrutka. Kým som na to prišiel, takmer som to rozbil. Nečítam totiž návody. Donedávna som si nevedel napríklad zapnúť hmlové svetlá. Vedel som, že ich mám, ale až po troch rokoch mi povedali, že to tlačidlo treba povytiahnuť.

Autoškola:
Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný

A) vodič jazdiaci v pravom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu,
B) vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu,
C) má prednosť v jazde vždy vodič vozidla s vyššou hmotnosťou.

Pavol Hammel zakrúžkoval správne odpoveď B.